Ako sa budí driemajúci talent

21.09.2012 | Eduard Žitňanský | © 2012 TREND Holding

Masa priemerných a podpriemerných fotografov dá vyniknúť naozajstným talentom

Katka Jesná sa po ateliéri pohybovala ako vojnový veterán. „Zranený sval,“ vysvetľovala, ale bez poznámky o tom, že nepriateľský útok, našťastie, nezasiahol oči. Katka je absolventkou pražskej FAMU, čo je značka jednej z najprestížnejších fotografických škôl na svete. Dnes je ona v pozícii učiteľa. Učenie má asi v krvi, lebo počet jej poslucháčov rastie.

Učiť fotografovať kamaráta nie je jednoduché a navyše sa za lekciu spravidla platí slovíčkom ďakujem. To je krásne, ale vyžiť sa z toho nedá. Príbeh založenia Akadémie kreatívnej fotografie (AKF) bol trochu komplikovaný, ale skončil sa dobre. Škola Katky Jesnej je vlastne odrazom doby. Veľmi špecifickej doby.

S Katkou rozvíjame tému, či dostupnosť technológií ničí fotografiu. Fotografujú všetci. Ľudia bez videnia, často iba preto, lebo majú fotoaparát v telefóne. Masovosť vraj nie je vo fotografii zárukou či aspoň prísľubom kvality, zhŕňame negatíva. Katka sa však usmeje spôsobom, ktorý negativistické argumenty posiela tak trocha dočerta.

„Považujem tento názor za legitímny a myslím si, že charakterizuje dominantne kruhy takzvaných tradicionalistických fotografov, z ktorých si mnohých veľmi vážim,“ hovorí mladá fotografka, ale dodáva, že to vidí inak.

Technológie urobili z fotografovania masovú záležitosť v rozsahu, aká tu azda nebola nikdy a v žiadnom druhu umenia či remesla. V praxi to vyzerá naozaj tak, že ľudia si kúpia fotoaparát, investujú nejaké peniaze a majú pocit, že produkujú fantastické fotografie. To je jedna strana mince, s ktorou súvisí aj to, že je veľa ľudí, ktorí sa vydávajú za fotografov. Technika však ešte z nikoho neurobila fotografa.

VYNIKAŤ V MASE. „Kým som začala študovať na FAMU, veľa som diskutovala o zmysle takého štúdia, o plnom trhu, o záujme či nezáujme verejnosti o kvalitnú fotografiu. Trochu ma miatlo, že dnes môže byť fotografom každý, bez akejkoľvek kvalifikácie. Na založenie fotografickej živnosti nepotrebujete doklad o vzdelaní, je to voľná živnosť. Potom je otázka študovať alebo neštudovať naozaj veľmi dôležitá. Stretla som sa s názorom, že hoci dnes už má počítač naozaj každý, každý má nejaký fotoaparát, tak práve táto masa dá vyniknúť naozajstným talentom, ktorí sa od masy výrazne odlišujú. Dokladom je skutočnosť, že stále je dosť fotografov, ktorí robia s rovnakou technikou ako masa, a predsa robia iné snímky, nepomerne lepšie, originálnejšie,“ vysvetľuje motiváciu K. Jesná.

A napokon, fotoaparát sám fotografiu neurobí. Joe Klamar, ktorý naozaj nie je amatér, ale špičkový reportér agentúry AFP, nafotografoval prezidenta Baracka Obamu pri soche prvého československého prezidenta Masaryka. V rovnakom čase tam boli možno stovky profesionálov, ale nik iný takú snímku nemal.

Jesna2

Sú ľudia so vzdelaním, s dokonale zvládnutou technikou, a predsa sú ich obrázky iné. Je to talentom? „Ľudia sa čoraz viac snažia mať svoj vlastný štýl, svoje videnie sveta, ktorým sa odlíšia od davu. V tom je talent kľúčový. Mladí fotografi a výtvarníci neradi počúvajú, že fotografia je remeslo. Automatické režimy na moderných prístrojoch fungujú ako barlička, ale nenaučia fotografovať. Remeslo je o tom, že fotograf musí vedieť, ako funguje svetlo, ako funguje aparát a veľa iných vecí. Až po nich nastupuje kreatívna stránka veci. Nič sa tu nedá preskočiť, napriek tomu, že mnohí sa o to snažia,“ popisuje strasti Katka a akokoľvek veľa optimizmu má v hlase, je jasné, že to nebude také ľahké.

„Chodia k nám veľmi rôzni ľudia, nemáme nijako špecifikovanú cieľovú skupinu. Od detí po dôchodcov. Chodia manažéri, mamičky na rodičovskej dovolenke. Spätná väzba je úžasná. Ľudia sa vracajú,“ vysvetľuje. Je asi zbytočné a nenáležité pýtať sa majiteľky fotografickej školy, či sa oplatí vo fotografii sa vzdelávať.

Mnoho vecí, predovšetkým teória, sa dá naučiť z kníh. „Lenže knihy sa neopýtate, kniha nemá skúsenosť človeka s konkrétnu situáciou,“ vysvetľuje Katka.

HĽADAJ TALENT! Dá sa v škole poznať talent? „Na začiatku asi nie. Ak niekto nemá žiadnu skúsenosť s fotoaparátom, tak má celkom iné starosti, ako sa vyjadrovať tvorivo. Nerobí to, hoci to v ňom môže byť. Po čase sa to poznať dá. Často sa ukážu adepti fotografie, ktorí ju majú tak trochu v krvi. A vedia sa ňou vyjadrovať. Súkromne robia niečo celkom iné, ale pokojne by sa mohli živiť fotografiou, lebo sú často lepší ako profesionáli,“ potvrdzuje K. Jesná pravidlo, že fotografia je o oku, nie o aparáte.

Katka sa k vlastnej škole dostala skúsenosťou. Učila inde. Teraz robí veci po svojom. Nedovolí veľké skupiny, lebo si myslí, že lektori sa majú študentom venovať viac-menej individuálne. Vybavila ateliér špičkovou technikou. Lektorov vyberá nielen podľa mena, ale najmä podľa toho, ako dokážu komunikovať so študentmi. Okolo školy sa vytvára komunita fotografov, ktorí sa stretávajú aj mimo kurzov. „Je im v AKF dobre a chcú s nami tráviť čas – máme klub, chodíme na výlety, spoločné fotografovania, konzultujeme snímky. Je to super.“

Katarína po rozbehu školy začala znovu fotografovať, je plná energie a pozerá sa po svete.

Článok vyšiel v magazíne PROFIT 18/2012. Vybrané vydania PROFITU môžete čítať na webe a stiahnuť si ich vo formáte pdf po bezplatnej registrácii. Ak oceňujete čaro printového magazínu, objednajte si predplatné.

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (0)

Rubrika: Téma čísla - fotografia

Diskusia (0 reakcií)