Zelenina víta zimu

13.12.2013 | Pavel Malovič | © 2013 TREND Holding

Ako organizmu pomáha v týchto mesiacoch zelenina

K najobľúbenejšej slovenskej zelenine patrila vždy kapusta – čerstvá, nakladaná, kyslá. Je najstaršia kultivovaná zelenina na Zemi, pestuje sa už vyše štyritisíc rokov a jej pravlasťou je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku.

Starí Egypťania pripisovali kapuste božskú moc a kládli ju na oltáre. Hovorí o nej už grécka mytológia a podrobnejšie literatúra Rimanov. Gréci ju zo začiatku využívali len ako liečivú rastlinu, ktorá posilňovala telo, odolnosť proti chorobám, bránila vzniku vredov a vraj aj morovej nákaze.

Rímsky spisovateľ Plínius starší referuje, že kapusta pre vysoký obsah horčičného oleja chutila mimoriadne horkasto, preto ju odporúčali pijanom vína nielen na zmiernenie opitosti, ale nasledujúci deň aj proti opici. Má aj veľa vitamínov C a B, „vitamínu“ U, karoténu, kyselín obsahujúcich síru, ktoré pôsobia antibioticky a minerálov, najmä draslíka. Šťava z kyslej alebo surovej kapusty pôsobí na črevnú mikroflóru a je optimálnym probiotikom. Nezanedbateľný je aj vysoký obsah vlákniny.

ZÁZRAČNÝ ZELER. Iným domácim zázrakom je zeler stonkový a buľvový. Už v stredoveku bol liečivou rastlinou s veľkým množstvom vitamínov, najmä skupiny B a vitamínu C, minerálov a stopových prvkov. Potravinou je od 18. storočia a sto gramov, čiže zhruba dve stonky, majú len sedem kilokalórií a buľvový zeler iba devätnásť. Podáva sa najmä v šalátoch a patrí ku každej solídnej redukčnej diéte. Obsahuje 3-n-butylftalid, ktorý upokojuje a pomáha znižovať krvný tlak, pôsobí proti depresii a bolestiam hlavy. Je aj vitamínovo-minerálnou bombou, podporuje správnu činnosť pečene i obličiek, znižuje únavovú kyslosť organizmu a pomáha vyplavovať škodliviny po výraznej fyzickej námahe. Šťava zo stopkového zeleru má detoxikačné účinky a používa sa aj ako podporný prostriedok pri liečbe opuchov kĺbov zápalového pôvodu. Semená zeleru zlepšujú krvný prietok v svaloch, umožňujú lepšiu výživu kĺbov a pôsobia proti zápche. V tomto sychravom období sa ale najčastejšie konzumuje koreňový zeler, ktorý je u nás typickou zimnou zeleninou a súčasťou vegetariánskych špecialít. Pochádza z južnej Európy a už starí Rimania ho používali na dochucovanie a korenenie potravín, ale aj ako liečivú rastlinu a na povzbudenie pohlavnej túžby. Dominuje najmä vo francúzskej kuchyni. Je to zmes vitamínov a minerálov dosť dôležitá pre zdravie kože, nechtov a vlasov, správnu funkciu pečene aj čriev. Optimalizuje hladinu cukru v krvi, preto sa odporúča diabetikom. Vhodný je kúsok surového koreňa zeleru denne sólovo alebo v rozličných zeleninových šalátoch. Vďaka vláknine je aj doplnkom diét upravujúcich hmotnosť. Ak neprekáža pomerne ostrá chuť, možno ho jesť nastrúhaný najemno alebo sterilizovaný.

PIKANTNÝ CHREN. Je známy vyše štyri tisícročia. V starom Grécku sa výťažky z koreňa používali ako afrodiziakum a proti bolestiam chrbta. Na Slovensku je skôr známy ako diskrétna príloha ku grilovanému mäsu, zabíjačkovým špecialitám či údeninám. Použitie je však širšie: v nátierkach ako alternatíva cesnaku, súčasť zeleninových polievok alebo šalátov, omáčky ako prílohy k hovädziemu mäsu či pečenému lososovi. Vzhľadom na unikátne zloženie ho prírodná medicína akceptuje práve na jeseň, keď sa najčastejšie zbiera. Má viac vitamínu C ako citrusové plody, vysoký obsah provitamínu A aj komplexu B vitamínov, draslíka, vápnika, mangánu a železa.

Po nastrúhaní sa z koreňa uvoľňuje silicový „olej“, ktorý pomáha odstraňovať nádchové hlieny a prečisťuje sliznice dýchacích ciest i očné kanáliky. Lieči zapálené ďasná, má prírodné antibiotické účinky pri chrípke aj angíne, zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Priaznivo účinkuje na črevnú mikroflóru a mierne odvodňuje. Ľudové liečiteľstvo zmes nastrúhaného koreňa a múky používa ako obklad na stuhnuté artrotické kĺby alebo na hrudník pri zápaloch priedušiek spojených s kašľom.

ČERVENÁ REPA. Kedysi sa používala šťava z červenej repy (cvikly) ako atrament pri magických praktikách, najmä pri sexuálnej mágii, kde nahrádzala ľudskú krv. Vďaka karmínovým farbivám sa používa na prifarbovanie zmrzliny, fašírky či instantných polievok. Dnes sa uprednostňuje najmä kvôli vysokým hodnotám cenných látok ako prímes do šalátov či varených pokrmov (polievka boršč). Červená repa obsahuje až 90 percent vody, kyselinu listovú, vitamín C, malé množstvo vitamínov B1, B2, B3, B5 a veľa minerálov. Aj ako varená si udrží veľkú časť účinných látok. Konzervovaná a sterilizovaná však väčšinu z nich stráca. Obľúbená je čerstvá cviklová šťava, ktorá má povzbudzujúce účinky na tvorbu červených krviniek a celkové posilnenie organizmu. Odporúča sa najmä športovkyniam v zmesi so šťavou z mrkvy. Jeden vínový pohár dvakrát denne prospieva pri poruchách menštruácie. Väčšie množstvo má však silný čistiaci účinok a môže spôsobiť závrate a pocity nevoľnosti.

Desať dní po decilitri je prevenciou proti chrípke. Športovcom pomáha pri rekonvalescencii po chorobách a zraneniach, podporuje činnosť pečene a zvyšuje pružnosť krvných i lymfatických ciev. Priaznivo pôsobí na tráviace ústrojenstvo a činnosť žlčníka. Má ale vysoký obsah cukru, preto si treba dávať pozor. Ak sa po požití objaví ružový moč, prípadne stolica, netreba sa zľaknúť. Je to zdravotne nezávažná, geneticky podmienená neschopnosť vstrebávať farbivo z cvikly.

UŽITOČNÁ MRKVA. Pochádza z Afganistanu, ale do súčasnej podoby ju v 17. storočí vyšľachtili v Holandsku. U nás sa považuje za obyčajnú zeleninu, ktorá môže pomôcť očiam, ale jej význam je oveľa väčší. Je zásadotvorná, čo je užitočné pri detoxikačných kúrach. Obsahuje aj veľa provitamínu A – betakaroténu, ktorý pomáha očiam unaveným z počítačov, vitamíny C a E aj komplex vitamínov B a mnohé minerály. Podstatný je vysoký obsah vlákniny a pektínu, ktorý viaže ťažké kovy nadýchané zo vzduchu a pomáha ich rýchlejšie vylučovať. Paradoxne je vhodnejšia varená a ešte lepšie dusená s trochou olivového oleja.

Surová má totiž tuhšie bunečné steny a potrebné látky sa pri trávení uvoľňujú ťažšie a iba zo štvrtiny. Varením aj dusením sa jej štruktúra upraví a využiteľnosť látok sa blíži k 80 percentám. V rizikovom prostredí (zóny so znečisteným vzduchom) a pri problémoch s pečeňou tepelne spracovanú mrkvu lekári odporúčajú štyri- až päťkrát týždenne.

Článok vyšiel v magazíne PROFIT 24/2013. Vybrané vydania PROFITU môžete čítať na webe a stiahnuť si ich vo formáte pdf po bezplatnej registrácii. Ak oceňujete čaro printového magazínu, objednajte si predplatné.

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (0)

Rubrika: Aktívny život

Diskusia (0 reakcií)