Biznis kouč No. 1

„Pretekajúceho baróna“ Johna Whitmora vyhodnotil britský denník Independent po tridsiatich rokoch práce v jeho profesii ako biznis kouča číslo jeden. Na Slovensko ho aktuálne pozvala Slovenská asociácia koučov a Profit bol pri tom.

Čím to je, že sa koučovaniu na Slovensku začína tak dariť?

Koučovanie je na Slovensku zatiaľ nová oblasť, ale postupne sa začína rozvíjať a rásť ako odvetvie. Ešte chvíľu to však potrvá, kým si krajiny, ktoré kedysi patrili pod dominanciu bývalého Sovietskeho zväzu, vezmú čas sami pre seba a zmenia svoje myslenie. Myslím si, že s pádom komunizmu prišla aj viera v kapitalizmus, v to, aký úžasný systém to je a až teraz zisťujete, že to nie je pravda. Kapitalizmus má veľa problémov a myslím si, že satelitným krajinám bývalého sovietskeho bloku ešte chvíľu potrvá, kým uznajú, že západný svet nie je perfektný.

A práve preto začalo byť v ostatných rokoch koučovacie odvetvie tak veľmi atraktívne, podnikateľsky zaujímavé a progresívne. A početné konferencie sú toho dobrým príkladom.

Čo si myslíte o slovenských koučoch?

To, čo robia koučovia na Slovensku, je rovnaké ako všade vo svete. Aj na Slovensku sa koučovia snažia zvyšovať výkonnosť ľudí. To sa dá niekedy dosiahnuť tak, že koučovanie využijete ako manažérsky štýl v celej organizácii. A to produkuje vyššiu úroveň výkonnosti. Takže niektoré firmy už nezabezpečujú pre manažérov v organizáciách koučov, ale trénujú ich tak, aby ich vlastní manažéri využívali princípy koučovania.

Viete uviesť príklad, v ktorej firme sa to tak deje?

Napríklad v T-Mobile v Českej republike. Aj pred návštevou Slovenska som vedenie posmeľoval a vyzýval k tomu, aby ešte viac zmenilo firemnú kultúru týmto smerom.

Aké sú konkrétne výstupy zmeny, ku ktorej ľudí vediete?

Základný rozdiel je ten, že tradičný manažment je hierarchický a koučovací manažérsky štýl nemá nadriadenú osobu, ktorá hovorí tej podriadenej – urob toto, urob tamto... To je veľmi direktívny spôsob. Koučovacia metóda manažmentu a koučovací štýl veria tomu, že každé indivíduum má v sebe veľké schopnosti.

Koučovanie ako manažérsky štýl stačí na to, aby boli ľudia výkonnejší?

Výkonnosť ľudí stúpa vtedy, ak sú odvážnejší myslieť sami za seba, ak používajú vlastné kapacity a zodpovednosť pri rozhodovaní. Je to oveľa demokratickejší proces a je psychologicky založený na objavovaní potenciálu namiesto kritizovania chýb a omylov. Takže koučovací štýl riadenia je pozitívnejšia cesta manažovania a ľudia oveľa lepšie prijímajú takýto prístup riadenia.

Čo je potom úlohou manažéra? Ako by ste ju opísali?

Rozdiel medzi týmito dvoma systémami je, že tradičný systém riadenia motivuje ľudí zvonka. Inými slovami, ak ste v práci úspešní, budú vás motivovať manažéri napríklad zvýšením platu, benefitmi alebo inými reklamnými či hmotnými darmi. To sú všetko externé benefity. Ale koučovanie je sebamotivácia. Ľudia robia veci, pretože ich sami chcú robiť, nie preto, že ich musia robiť. A keď sami chcú niečo robiť, podajú oveľa lepší výkon, ako keď im niekto povie, že majú niečo urobiť.

Môžete byť konkrétnejší?

Napríklad rýľovanie záhrady. Ak vám niekto povie, že máte rýľovať záhradu dve hodiny istým spôsobom, nebude vás to až tak baviť, ako keď sa budete sťahovať do nového domu a sám sa rozhodnete porýľovať svoju záhradu. Rýľovať sa vám bude oveľa lepšie, lebo je to vaša vlastná záhrada. Toto je súčasť koučovacej filozofie.

Ako chcete dosiahnuť, aby ľudia zamestnaní vo firme, ktorú nevlastnia, uverili, že pracujú na sebe, obrazne povedané rýľujú vo vlastnej záhrade?

Nuž, keby ľudia sedeli iba doma, unudili by sa. Preto niečo robia. A jedna vec je dôležitá a to je uspokojenie a satisfakcia pri tom, čo robia. Ak si môžem vybrať, ako niečo urobím, mám hneď viac možností a ja si môžem vybrať také riešenie, pri ktorom uspejem. A to mi dá pocit úspechu a uspokojenia z toho, že som urobil dobré rozhodnutie.

Ľudia však v práci často musia robiť aj veci, ktoré ich priveľmi nebavia a nezaujímajú.

Áno. Ak však ľuďom dáte tú možnosť a vyzvete ich, aby o veciach sami rozhodli, budú mať pocit satisfakcie. Je to ako s mladým človekom, ktorý športuje. Športuje nielen preto, že ho to baví, ale aj preto, že si chce otestovať sám seba, vyskúšať, čo dokáže v istej oblasti. Zadosťučinenie prichádza vtedy, keď si poviete: „Dokázal som to, uspel som.“ Ale ak ľudia majú kvôli štýlu riadenia obmedzenú možnosť voľby, častou reakciou na autoritu môže byť vzbura, skrytá sabotáž pracovných cieľov, frustrácia či pocity bezmocnosti.

Ale naša spokojnosť na pracovisku nesúvisí len so štýlom riadenia.

Máte pravdu. Keď viem, že firma, pre ktorú pracujem, robí užitočné veci a nielen točí peniaze na ďalší biznis, uspokojí ma to a som ochotný pre takú organizáciu aj tvrdo pracovať. V porovnaní s minulosťou sú ľudia voči vlastným organizá- ciám a firmám viac kritickejší. Neuspokojí ma, ak pracujem veľmi tvrdo a ťažko len preto, aby som zarobil väčšie peniaze pre firmu, ktorá nerobí dobré produkty a tie nie sú pre spoločnosť užitočné.

Uvažuje tak sir John Whitmore, alebo aj ľudia z biznisu, ktorých koučujete?

V dnešnom svete máme konzumnú spoločnosť zameranú na spotrebiteľa a veľa produktov s výnimkou zarábania peňazí vôbec nemá užitočný zmysel. To ľudí, s ktorými prichádzam do styku, prestáva uspokojovať. A druhá vec, ktorá s konzumnou spoločnosťou súvisí, je, že máme seriózny problém so životným prostredím, so zdrojmi energie a aj z tohto dôvodu by sme nemali robiť toľko nezmyselných produktov.

Čo odporúčate v tejto situácii?

Šialenosťou celej tejto situácie je, že konzumenti a spotrebitelia hovoria, že na to, aby ekonomicky uspeli, musia vo firme vyprodukovať viac a predať viac. Tak sa ich pýtam: Ako chcete udržať trvalý chod ekonomiky? Tým, že budete predávať čoraz viac produktov? Ako uspejete v nových podnikateľských odvetviach? Tým, že budete produkovať viac? Naše krajiny sú zatiaľ úspešné, ale environmentálna situácia hovorí, že by sme mali používať menej a to je kompletná kontradikcia.

Princípy koučovania Johna Whitmora
• porozumenie princípov (uvedomelosť, zodpovednosť, sebadôvera, neobviňovanie, zameranie sa na riešenia, výzva, akcia)
• hodnoty a vízie
• vnútorný proces hry
• emocionálna inteligencia (EQ) a vzťahy (sebauvedomenie, uvedomenie si druhých, sebakoučovanie)
• koučovací prístup, koučovacie poznatky, koučovacie zručnosti (hovorenie, počúvanie, kladenie otázok, objasňovanie, reflektovanie)
• koučovací model GROW (goals – dlhodobé a krátkodobé ciele, reality – vnímanie a preverovanie reality, options – možnosti, will – vôľa)
• koučovacia spätná väzba

Súvisí s tým aj terajšia kríza ekonomiky?

Mnohí moji kolegovia i ja sme očakávali a predvídali túto ekonomickú pohromu, ktorá prišla, pretože takýto systém nie je udržateľný a tento problém sa tak rýchlo nevyrieši. Najväčším problémom však ostáva životné prostredie. Problémy sú však istým spôsobom dobré, pretože ľudí nútia, aby zmenili spôsob myslenia. Veď predsa nemôžeme chcieť pre maximalizáciu ziskov zničiť svet našich detí a vnúčat.

Slová o zodpovednosti sú jedna vec, druhá vec sú činy.

Ale slová vedú ku skutkom. My môžeme začať so zodpovednosťou u seba. Krátkodobé benefity, ako dnes si môžem kúpiť väčšie auto, sú totálne nepodstatné a nedôležité. Dokonca by som si dovolil zájsť až tak ďaleko, že by som povedal, že súčasný kapitalizmus musí ako ekonomický systém zlyhať, pretože je založený na princípoch, ktoré nie sú správne. Tento systém robí bohatých bohatšími a chudobných chudobnejšími. Medzera a priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje čoraz rýchlejšie a to je kompletne neakceptovateľné. Veď máme na svete takmer polovicu populácie žijúcu z menej ako dvoch eur na deň a potom majetných ľudí, ktorí zarábajú desiatky miliónov eur. To je zločin.

V čom vidíte spojenie medzi krízou a koučovaním?

Práve pre krízu je dnes koučovanie a sebakoučovanie veľmi dôležité. Koučovanie a koučovací štýl manažmentu sú nové cesty, ktorými sa dajú veci robiť inak. Nechceme, aby ľudia robili viac produktov. Chceme, aby veci robili iným spôsobom. Môžete totiž s ľuďmi pracovať tak, aby robili viac, ale môžete s nimi pracovať aj tak, že im dáte priestor, aby premýšľali v širších súvislostiach.

Ako chcete teda inšpirovať ľudí z biznisu?

Myslím si, že svet podnikania má krízu dôvery a princípov. A musí sa fundamentálne a rýchle zmeniť. Podnikateľom odporúčam, aby si premysleli, čo robia. Koučovanie je pri tom hodnotná vec a nástroj, ktorý pomáha k expanzii kapacít myslenia. Keď máte výzvy k premýšľaniu, často nájdete lepšiu cestu.

Myslíte si, že bez koučovania by ľudia nezistili, čo je pre nich užitočné a čo vedie k lepšej kvalite života?

Dodnes si pamätám jedného lyžiarskeho inštruktora so sklonom k autokratickému, dogmatickému a manipulatívnemu konaniu. Koučovanie ho stimulovalo k lepšiemu vnímaniu reality, aktívnemu, cieľavedomému mysleniu, pozornosti a pozorovaniu, a tak mu pomohlo zistiť, čo je pre neho užitočné. Keď pochopil princíp koučovania a poskytol svojim žiakom väčšiu možnosť voľby, uvoľnil tým ich dosiaľ nevyužitý a skrytý potenciál.

Stretávam mnohých ľudí, ktorí sa mi zdôverujú, že by chceli zmeniť svoje firmy, ale nevedia, ako to majú urobiť. Vtedy ich koučujeme, aby sami prišli na riešenie, ako to urobiť.

Stále sme v rovine spôsobov, s ktorými ako kouč pracujete. O čo sa však principiálne snažíte?

Koučovanie vychádza z princípu zmeny ako normy. Žijeme vo svete, ktorý je všetko iné ako stabilný a ak sme aj vyrastali v podmienkach „iluzórnej stability“, musíme sa pokúsiť prispôsobiť sa tomu, že zmena sa stáva normou života. Prijatie osobnej zodpovednosti pritom vnímam ako nutnosť podmieňujúcu naše prežitie a zachovanie psychického aj fyzického zdravia.

Čo považujete za vašu osobnú zodpovednosť?

Informovať ľudí o princípoch zmeny. Vyzývať nielen podnikateľov k väčšej environmentálnej udržateľnosti, sociálnej spravodlivosti a férovosti v distribúcii, čo je vlastne ekonomická udržateľnosť, ale tiež hovoriť o tom, že je potrebné, aby ľudia cítili uspokojenie, keď sú v práci. To je v skutočnosti psychologická udržateľnosť.

Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú v práci šťastní, ak funguje organizácia tradičným spôsobom. Keď však používajú organizácie koučovací štýl, ľudia cítia väčšiu satisfakciu a to vedie k tomu, že podávajú lepší výkon. Takže tieto skutočnosti sú veľmi dôležité a musia byť základnou filozofiou v akejkoľvek sfére podnikania v budúcnosti. Samozrejme, že tu stále budú aj telekomunikační operátori ako T-Mobile alebo producenti textilu či iných produktov, no hybnou silou biznisu by mali byť spomínané veci a už nebude až tak dôležitý len samotný produkt.

Firmy a organizácie sú však rôzne a majú aj špecifické problémy, s ktorými zápasia. Čo sa javí ako spoločný problém u všetkých, s ktorými ste prišli do kontaktu?

Vedenie (leadership) je stále hierarchické a to je opakovaným problémom organizácií. A ani manažérske školy im nepomáhajú, pretože sa pozerajú na veci tradičným spôsobom. Na dnešnom trhu práce máme už veľa poznatkov a technológiu, ale nemáme múdrosť, ako ich využiť zodpovedne. Rozvoj technológií a akademických vedomostí dnes však už nestačí, potrebujeme rozvinuté osobnosti s vyšším hodnotovým systémom, s etickými štandardmi ako starostlivosť o druhých ľudí a férovosť voči ľuďom v našom okolí. A to je základ. Kto tieto veci bude dodržiavať, ten prežije. O dvadsať rokov to budú riešiť všetky podnikateľské subjekty, ak budú chcieť prežiť. Ale niektorým ešte dvadsať rokov potrvá, kým na to prídu a objavia, že to tak skutočne je.

Vaše koučovanie má teda aj širší zmysel. Čo ním je?

Manažovanie ľudí so starostlivosťou o celý systém, teda svojich zamestnancov, dodávateľov, zákazníkov a spotrebiteľov, spoločnosť, životné prostredie. Musíme sa oň viac starať. Problémom ekonomického systému, ktorý máme, je, že je sebecký. A je čas pozrieť sa na neho zrelším pohľadom, nemyslieť len na seba, ale aj na druhých.

Čo je vašou osobnou cestou zmeny? Ako pristupujete k veciam, o ktorých hovoríte, vy sám?

Osobný rozvoj vnímam ako kontinuálny proces, cestu bez miesta určenia, ktorá sa začína dňom, keď sme sa narodili, a končí dňom, keď umrieme. Mám na tejto ceste tiež svojho kouča, ktorý ma stále vyzýva k tomu, aby som sa hlbšie pozrel na to, čo robím, aký úžitok má moja práca, nakoľko je potrebná pre spoločnosť a nakoľko je mojou vlastnou potrebou.

Sir John Whitmore (71) vyštudoval kráľovskú vojenskú akadémiu Sandhurst Royal Military Academy a Cirencester Agricultural College. Vo svojich dvadsiatich rokoch začal kariéru ako profesionálny automobilový pretekár v stajni Ford. Súčasne rozbehol podnikanie v agrobiznise a produktovom dizajne vo Veľkej Británii, Švajčiarsku či v USA. V roku 1968 sa všetkých podnikateľských aktivít vzdal, v USA vyštudoval psychoterapiu a psychológiu športu. Následne založil so spoločníkom, tenisovým trénerom a spisovateľom Timothym Gallweyom poradenskú spoločnosť Inner Game, ktorá priniesla nové prístupy vedenia ľudí v športe aj manažérskom výcviku. Niekoľko rokov koučoval tenistov, golfistov a lyžiarskych inštruktorov v Alpách. Po návrate do Veľkej Británie sa stal viceprezidentom tamojšej Asociácie koučov a dnes riadi poradenskú spoločnosť Performance Consultants International. Jeho tréningami prechádzajú ľudia na manažérskych postoch vo všetkých podnikateľských odvetviach. J. Whitmore koučuje ľudí z konzultačných, farmaceutických, finančných, telekomunikačných, automobilových či dopravných firiem ako Deloitte, Pricewater- houseCoopers, Barclays, Lloyds, Rolls-Royce, British Airways, Novo Nordisk, Roche či T-Mobile a jeho knihu Koučovanie – rozvoj osobnosti a zvyšovanie výkonnosti (Coaching for Performance) preložili do vyše dvadsiatich jazykov.

Foto - Profimedia.cz, Performance Consultants, Archív TRENDU