Jednotnosť pracovného prostredia vyšla z módy

Páči sa vám v práci? Tešíte sa do nej? S úľavou si sadáte k počítaču? Že čo sú to za hlúpe otázky? Ak sa však človek cíti v práci príjemne, má to veľký vplyv aj na jeho pracovný výkon.

Podstatnú časť života strávime v práci. Osem a pol hodiny, ale aj viac denne presedíme na tom istom mieste, tak by sme sa oň aj mali viac zaujímať.

Psychológovia už dávno poukazujú na fakt, že z pracovísk sa vytratila radosť. Pozitívna atmosféra v práci je však veľmi dôležitá.

Pri zariaďovaní firemných priestorov sa neraz uplatňujú svetové trendy a najmä firemná kultúra, a preto, ak ide o zariadenie, jednotlivec ho môže ovplyvniť iba minimálne.

Môže však premiestniť stôl, posunúť počítač a klávesnicu, dať si na stôl živý kvet alebo nejaký predmet, ktorý mu robí radosť. Netreba to ale preháňať. Aj vlastná šálka na kávu je už príspevkom k pohode. Naopak, počítač obklopený hračkami z kinder vajíčka, to zrejme nie je najlepšia výzdoba.

Na strate koncentrácie či zlyhávaní v pracovných výkonoch sa môžu podpisovať aj nesprávne umiestnený pracovný stôl, nevhodné kreslo a nedostatok svetla či vzduchu.

Pracovné prostredie je dôležitým faktorom pre hodnotenie spokojnosti s prácou. Podľa jedného výskumu z oblasti human resource sa až 42 percent opýtaných, ktorí sa zaradili medzi stredný manažment, rozhodlo opustiť zamestnanie, pretože im nevyhovovala atmosféra na pracovisku.

Farebné ladenie

Na výkonnosť v práci vplýva nielen to, ako sedíte na stoličke a ako držíte myš. Dokonca aj to, či má tá myš správny tvar a veľkosť. Každý sme iný a každý z nás má aj iné nároky na pracovné prostredie.

Ak niekto nemá rád kvety, darmo sa mu budeme snažiť vysvetľovať, že sú aj také, ktoré mu pri práci pomáhajú tým, že čistia vzduch, zachytávajú prach a absorbujú napríklad nebezpečné formaldehydy. Kvety sú ideálnym deliacim prvkom v priestore.

Špecializované firmy sa už dnes postarajú o zeleň v akýchkoľvek priestoroch. Pre verejné priestory a kancelárie sú veľmi vhodné rastliny pestované hydroponicky.

Pre zarytých nepriateľov pestovania čohokoľvek sú tu napokon ešte umelé kvety. Tie sú však iba ak na ozdobu. A takisto z nich treba utierať prach.

Na výkonnosť vplývajú aj farby. Sivej odzvonilo. Moderné pracoviská sú farebné, žiarivé, živé. Ľudské oko rozoznáva oveľa viac farieb, ako ich dokáže pomenovať. Vybrať si ten správny odtieň je iste zložité.

Podľa najnovších trendov sa v súčasnosti za neutrálne považujú jantárová, okrová, antracitová či farba pálenej hliny. Sú to takzvaní diplomati, pretože sa so žiadnou inou farbou nebijú a ladia so všetkým.

Hovoriť o farbách a radiť sa pri farebnom členení miestností s architektmi nie je zbytočné mrhanie časom. Je to príležitosť vytvoriť si príjemné prostredie napomáhajúce lepšiu pohodu a tým aj kvalitnejší výkon.

Dánsky profesor Nils Finsen dostal Nobelovu cenu za medicínu, pretože dokázal, že farby spôsobujú v ľudskom tele vibrácie. Skúste inú ako bielu a zlepšíte si náladu.

Norma na osobu

Zdravé pracoviská sú predmetom výskumných projektov a analýz. Viete o tom, že každý zamestnanec by mal mať podľa legislatívnej úpravy k dispozícii na pracovisku dva štvorcové metre voľnej podlahovej plochy?

A nie je jedno, pri akom stole sedíte, a už vôbec nie, ako sedíte. Vedúca odboru preventívneho pracovného lekárstva Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Ľudmila Ondrejková o tom hovorí, že podľa zásad zdravého pracoviska by mal mať zamestnanec v kancelárii k dispozícii stôl s nastaviteľnou výškou, ktorý by mal mať dĺžku najmenej 1 200 milimetrov a šírku najmenej 750 milimetrov.

Ergonomika má pri pracovnom prostredí dôležité miesto. Ak zle sedíte, bolí vás chrbát. Sedadlo by malo mať možnosť nastaviť výšku a sklon operadla.

Niekedy je zdravšie sedieť na fitlopte, ak dokonale zvládnete pohľady a poznámky kolegov. Ide o takzvané aktívne sedenie, pri ktorom zapájate nielen sedacie, ale aj stehenné svaly. Núti vás to k zmene polohy, takže chrbtica sa namáha menej.

Pre zle umiestnenú myš môžete trpieť na takzvaný tenisový lakeť, hoci ani neviete, ako vyzerá tenisová raketa. Dlhodobé zaťažovanie šliach v zápästí môže vyvolávať syndróm RSI (Repetive Strain Injury), pri ktorom opúchajú a znecitlivejú puzdrá šliach na predlaktí. Najlepšia je gélová podložka pod myš a podobná aj pod klávesnicu. Pri práci s myšou by ste mali mať predlaktie na pevnej podložke.

Nie je jedno ani to, z akej vzdialenosti sa človek pracujúci s počítačom pozerá na obrazovku, ba ani to, ako často si robí prestávky. Tie sú dôležité nielen pre koncentráciu, ale aj pre oddych očí. Prestávky znižujú únavu, pocit monotónnosti a stabilizujú výkon.

Stále zatiahnuté?

Mimochodom, za to, že sa vám v poslednom období zhoršil zrak, nemôže počítač. Podľa štúdie z oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorú spracoval Viliam Bršiak, vedúci odboru preventívneho pracovného lekárstva z Regionálneho ÚVZ v Žiline, je to tým, že nedodržiavate vizuálne ergonomické pravidlá.

Napríklad sedíte čelom alebo chrbtom k svetelnému zdroju, k oknu. Do zdravého pracoviská patrí čo najviac denného svetla. Na zatienenie proti slnečnému svitu, ktorý monitoru nesvedčí, sú najlepšie vertikálne nastavené lamely žalúzií.

Ak si už musíte zasvietiť, urobte to tak, aby sa na monitore neodrážalo svetlo z lampy.

Monitor sa má umiestniť tak, aby výška horného okraja obrazovky bola vo výške očí, prípadne aj nižšie. Obrazovka by mal byť od tváre vzdialená 50 až 70 centimetrov. Pri práci s počítačom je dobré dbať na pravidelné žmurkanie a občas aj zavrieť oči.

Denné osvetlenie je zdrojom dobrej nálady. Žiaden umelý zdroj ho nemôže nahradiť. Podľa technickej normy má byť pracovisko osvetlené tak, aby bolo vidno časť oblohy s vysokým jasom.

„Okrem osvetlenosti musí však denné osvetlenie spĺňať aj ďalšie požiadavky, ako sú rovnomernosť svetla, správny smer dopadu na pracovné miesto – z ľavej strany pre pravákov.

Pracovné miesto by nemalo byť oslňované priamym slnečným svetlom. Ale úroveň svetelnosti ovplyvňujú aj vnútorné plochy a ich farebnosť,“ uvádza Soňa Kristiánová, vedúca odboru preventívneho pracovného lekárstva z Re-gionálneho ÚVZ v Bratislave.

Všetci so všetkými

Pracovná pohoda sa v ostatnom období znova dostáva do popredia záujmu zdravotníkov, ergonomiky a najmä firemných personalistov. Je pravda, že príjemnú, dobrú a zdravú atmosféru a pracovné prostredie tvoria najmä ľudia, ktorí sa v ňom pohybujú.

Ak sú nevrlí, neznášajú sa navzájom, neustále kontrolujú jeden druhého, nesústreďujú sa na vlastnú prácu, ale večne sa zaujímajú o to, čo robí ten druhý, mal by sa zmeniť zasadací poriadok.

Open space priestory, veľkoplošné kancelárie, obrovské miestnosti, v ktorých sedí niekoľko desiatok ľudí, už dnes nie sú príliš v móde.

Vymysleli ich ako super novinku v USA začiatkom sedemdesiatych rokov a videli v nich možnosť mobility, variability, schopnosť prispôsobovať priestor aktuálnym potrebám. Úlohu zohrala aj úspora nákladov a možnosť komunikácie na pracovisku.

Jedným z podstatných dôvodov bolo, že vedúci mohol kedykoľvek kontrolovať zamestnancov. Napokon aj oni jeho, ak sa neuzavrel žalúziami.

Konkurenčné a súťaživé prostredie sa však neraz mení na také, ktoré vnáša do miestnosti chlad, nesúlad a nestimuluje k vyššej produktivite práce.

Mnohým ľuďom sťažuje práca v open space priestoroch koncentráciu. Zamestnanci neustále podvedome vnímajú okolie a každý pohyb kolegu či telefonát pôsobí rušivo.

Ľudia v takýchto priestoroch robia viac chýb, sťažujú s na psychosomatické problémy, sú častejšie chorí. Ak práve spolu sediaci zamestnanci netvoria kompaktný tím, stáva sa, že sa navzájom vyrušujú a okrádajú sa o čas zbytočnými debatami.

Odkiaľ fúka a na koho

Neraz sa budove s open space hovorí chorá aj preto, že priestor aj napriek funkčnej klimatizácii neposkytuje vhodné mikroklimatické podmienky. Napokon nie každý klimatizáciu znáša.

V takýchto priestoroch sa najčastejšie zamestnanci hádajú o to, či je zima alebo teplo. A na koho práve fúka. Klimatizácia spôsobuje citlivým ľuďom dráždenie očí, výrazný pocit suchosti slizníc, bolesti hlavy, nervozitu, ale aj dennú ospalosť či nočnú nespavosť. Vyberte si. Poruchy zväčša zmiznú, ak dotyčný vymení prostredie.

Podľa údajov z Úradu verejného zdravotníctva SR majú tepelno-vlhkostné podmienky oveľa väčší vplyv na subjektívny pocit pohody človeka a následne na skutočnú produktivitu práce ako iné špecifické škodliviny – napríklad hluk.

Optimálne teploty na administratívne práce sú počas teplého obdobia roka od 21 do 25 stupňov Celzia a v chladnom období roka od 20 do 23 stupňov. Dôležitými údajmi pre zdravé pracovné prostredie sú aj vlhkosť a prúdenie vzduchu. Nerovnomerné prúdenie, ktoré spôsobuje prievan, pociťujú ľudia veľmi negatívne.

Pitný režim

V bežných pracovných podmienkach poskytuje firma zamestnancom na všetkých slovenských pracoviskách iba pitnú vodu. Ale v horúcich dňoch, pri teplotách nad 30 stupňa Celzia, už musia dostať studené alebo vlažné nápoje ako náhradu tekutín a látok stratených pri nadmernom potení.

V horúčavách uniká z tela človeka aj niekoľko litrov tekutín denne, ktoré si potrebuje doplniť. Poskytované nápoje musia byť zdravotne bezchybné, s vhodnými chuťovými vlastnosťami a teplotou. Zároveň nesmú obsahovať alkohol a viac ako 6,5 percenta cukru.

Podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý vstupuje do platnosti od 1. júla, však okrem pitného režimu majú pracovníci v teplotách nad 30 stupňov Celzia nárok tiež na vetranie bez prievanu či klimatizáciu, prípadne sprchy, alebo aj skrátený pracovný čas.

Poďte na kávu

Moderné modely pracovného prostredia približujú kancelárie ku klubom a kaviarňam, kam ľudia radi chodia. Ide o priestory, ktoré vyžadujú mobilitu pracovnej sily a nie pracovného stola, stoličky a prideleného kontajnera.

V takto ponímaných kanceláriách nie je dôležité, koľko času strávite v práci, ale čo urobíte! Pohodlie a výkon sú veličiny, ktoré platia, nie „pichačky“.

Viete, že prvé mobilné pracovisko vynašiel veľkopodnikateľ Jan Antonín Baťa? Vozil sa vo svojom zlínskom mrakodrape vo výťahu a v ňom mal mobilnú kanceláriu. Síce bez laptopu a mobilu, ale s umývadlom a navyše už v roku 1938 s klimatizačnou jednotkou.

J. A. Baťa oceňoval v danom čase najmä to, že môže kontrolovať prácu na všetkých poschodiach vežiaka vysokého 70 metrov.

Slovník pracovných pozícií - Office manager

Podstatnou pracovnou náplňou tejto pozície je zabezpečenie hladkého chodu kancelárie a s tým súvisiaca kompletná organizačná podpora vrcholového manažmentu, komunikácia s ďalšími vedúcimi pracovníkmi či oddeleniami.

V jednotlivých firmách je náplň práce odlišná. Spôsobuje to rôznorodé prostredie, hierarchia usporiadania právomocí a veľkosť firiem, v ktorých tento pracovník pôsobí. Interpretácia pozície je v rozmedzí od štandardnej asistentky až po funkciu so skutočne manažérskymi úlohami a zodpovednosťou.

Základné prvky operatívnej časti pracovnej náplne zahŕňajú vybavovanie telefonátov, korešpondencie (často aj cudzojazyčnej), objednávanie kancelárskych potrieb, evidenciu dochádzky, dohodovanie a prípravu schôdzok a služobných ciest (event management), zabezpečovanie nevyhnutných opráv či revíziu technického vybavenia kancelárie.

Ďalej komunikáciu s rôznymi inštitúciami (napríklad katastrálnymi úradmi). Medzi administratívne úlohy patria preklady, evidencia a kompletizácia projektových dokumentov, správa a aktualizácia databáz kontaktov či príprava prezentácií. Dobrý office manager je osoba, ktorá firmu spája a spoluvytvára príjemné pracovné prostredie.

Požiadavky:
ukončené SŠ/VŠ vzdelanie, AJ (ak je pre potenciálneho zamestnávateľa nevyhnutnosťou), znalosť práce s PC (Word, Excel, PowerPoint), skúsenosti z podobnej pozície. Preferuje sa človek samostatný, ktorý je schopný logického myslenia, komunikatívny, starostlivý a flexibilný.

Seriál pre Profit pripravuje spoločnosť Grafton Recruitment Slovakia

Foto – Profimedia.cz