Kariéra

Manévre inovačných firiem

Konkurenčný boj okolo vývoja a uplatnenia inovácií zúri na trhu s čoraz väčšou intenzitou

400488
16.10.2013 / Ján Uriga

Konkurenčný boj okolo vývoja a uplatnenia inovácií zúri na trhu s čoraz väčšou intenzitou. Firmy využívajú všetky dostupné zbrane na to, aby dobyli nové územia a podrobili si nové zákaznícke davy.

Firmy chronicky citujú príklady typu Google, kde si môžu zamestnanci zvoliť pätinu pracovného času tak, že robia na projektoch podľa vlastného výberu. Tento koncept je dnes pre mnohé firmy z praktického hľadiska nemožný. Aplikovateľný je akurát na startupy.

V čom tkvie tajomstvo úspechu inovačných lídrov? Riadia sa prakticky jedinou mantrou – konkurenčnou nepredvídateľnosťou. Základom mystického manévru, ktorým firmy „klamú“ svoju konkurenciu, je ich firemná kultúra – teda to, ako robia biznis. Konkurentom potom neostáva nič iné, len sa pokúsiť o kopírovanie. Ale každý, kto má skúsenosť s prestavbou staršieho bývania, vie, že často treba vynaložiť viac úsilia a zdrojov na rekonštrukciu než na postavenie niečoho úplne nového.

ZMENY V STRATÉGIÁCH. Poradenská spoločnosť PwC realizuje trinásty globálny prieskum názorov generálnych riaditeľov. Ostatný sa uskutočnil v 68 krajinách a zapojilo sa doň vyše 1 330 lídrov. Slovensko je súčasťou prieskumu štyri roky. Hlavnou témou pre globálnych lídrov na aktuálny rok 2013 je plánovanie zásadných zmien v zákazníckych stratégiách. Túto voľbu preferovalo až 82 percent účastníkov.

V slovenskom prieskume, do ktorého sa zapojilo 180 lídrov, naplno rezonuje téma inovácií ako DNA úspešného podnikania. Pri bližšom skúmaní sa za najpodstatnejší predpoklad úspechu schovala práve firemná kultúra. Čo si pod tým máme predstaviť? Ingredienciami je priamočiara inovačná stratégia, hĺbkové pochopenie zákazníka a taký balík zručností v rukách a hlavách zamestnancov, ktorý dokáže úspešnú realizáciu. Kultúra vo forme správania a vnímania sprievodných pocitov dáva všetky ingrediencie chutne dohromady.

Téma to nie je nová, uplynulé desaťročie je firemná kultúra v centre záujmu. Ale – ako odhadili aj iné štúdie – lídri o nej oveľa viac rozprávajú, ako ju manažujú. V niektorých prípadoch ide o paralelu s bájnymi postavami Yettiho či Lochnesskej príšery. Firmy chronicky citujú príklady typu Google, kde môžu zamestnanci pätinu pracovného času robiť na projektoch podľa vlastného výberu. Tento koncept je dnes pre mnohé firmy z praktického hľadiska nemožný. Aplikovateľný je akurát na startupy. „Štandardne fungujúce“ firmy dizajnujú svojím zamestnancom každú hodinu pracovného času.

Dve veci dokážu priniesť rýchle zmeny kultúry. Prvou je burcujúca správa, podľa ktorej si každý uvedomí, že na prežitie treba zmeniť takmer všetko okolo. Našťastie nie všetky firmy sú v takom stave, aby predmetom zmeny bolo naozaj všetko. A druhou vecou je plná podpora výkonného manažmentu, nie iba osamelých jazdcov. Na čele konvoja stojí pevne generál, ktorý pozná taktiku boja.

PILIERE INOVATÍVNEJ KULTÚRY. Konkurenčne nepredvídateľnú kultúru sýti niekoľko „pochutín“. Na úvod sú to zamestnanci, ktorí sú extrémne dobrí v nadväzovaní kontaktov a dokážu efektívne riadiť vzťahy so zákazníkmi a partnermi. Rozmenené na drobné to znamená mať vo svojich radoch ľudí s vyvinutou sociálnou inteligenciou (sebareflexia, empatia, konštruktívna práca so spätnou väzbou). Práve táto zručnosť umožňuje firmám vytvárať globálne aliancie, virtuálne aj reálne. A tie sú zdrojom prevratných inovácií.

Treba prijať fakt, že nie všetci najbystrejší ľudia pracujú pre vašu firmu, preto treba vôľu pracovať so šikovnými externistami. Veľa podnetov prichádza do firmy práve z vonkajších kanálov. Ide o aktuálne problémy a podnety zákazníkov či príležitosti, ktoré majú ambíciu tvoriť trhy a segmenty.

Dôležité je vytvorenie funkčnej internej spolupráce medzi oddeleniami. Nie ako vo firme, kde kolujú reči typu, že marketéri sú umelci, ktorí míňajú ťažko zarobené peniaze pre nič za nič, alebo „výrobárov sa ani nepýtajte, veď tí ani nevedia, ako to chodí na svete vonku“. Práve prepojenie a vedomie vzájomnej závislosti dáva predpoklad na plynulé tvorenie a realizáciu nápadov. Všetci sú zapojení do cieľov firmy.

Dôležité je pochopiť fakt, že otvorená inovácia predpokladá otvorenú komunikáciu. Firmy investujú relatívne veľa času do vytvárania nepriestrelných zmlúv o mlčanlivosti a ochrane duševného vlastníctva. Pritom len minimum síl a zdrojov ostáva na vytváranie prostredia dôvery.

Inovatívna kultúra pripúšťa i neúspešné projekty ako súčasť bádania. Strach zo zlyhania či snaha vedenia byť bezchybný odrádza ľudí od experimentovania a vo firmách naplno prepukne inovačná chudoba.

SKÚSENOSŤ HRAČKÁROV. Lego je dobrým príkladom spoločnosti, ktorá prepojila potrebu inovatívnosti so zmenou firemnej kultúry. Intenzívne napríklad pracuje na tom, aby zamestnanci cítili, že nepracujú pre niekoho, ale s niekým. Tento rozmer navodzuje atmosféru skutočného partnerstva. Pritom sa vo firemných kuloároch predstavuje profil zákazníka ako inteligentného, kreatívneho, ktorý má svoj jasný názor. Tento typ klienta očakáva, že sa mu načúva a jeho potreby sa odzrkadlia v nových produktoch. Celá vnútorná architektúra je postavená okolo naplnenia potrieb konkrétneho archetypu zákazníka.

Lego má dnes okolo dvadsať miliónov dospelých fanúšikov, k čomu sa pridružujú tisícky spoločností, ktoré chcú s firmou spolupracovať. Existuje tak neskutočný potenciál na tvorbu nápadov. Lego vedome podporuje kultúru otvorenej inovatívnosti – verí, že spolupráca je novou značkou. V súčasnosti buduje pilotný inovačný projekt vo výrobnej oblasti, kde sa sústreďuje na riešenie „neriešiteľných“ problémov. Venuje sa najmä kľúčovým momentom, v ktorých sa tvorí a pestuje vzťah so zákazníkom. Lego je na najlepšej ceste k potvrdeniu lídra inovačnej kultúry.

Autor je senior manažér v spoločnosti PwC

Čo robia v Legu

  • neustále preverujú príležitosti, potreby a benefity nových produktov
  • prehodnocujú oblasť výrobných procesov, aby vytvorili „next practice“– prístupy do budúcnosti
  • otvorene komunikujú o svojich ambíciách a zviditeľňujú plány svojim zamestnancom a partnerom
  • navštevujú firmy, ktoré excelujú v inováciách a inšpirujú sa ich príbehmi

cisloČlánok vyšiel v magazíne PROFIT číslo 20/2013. Na webe je voľne dostupných niekoľko vybraných článkov z každého vydania. Väčšina obsahu z magazínu Profit ostáva vyhradená pre predplatiteľov, ktorí majú neobmedzený prístup k aktuálnym aj archívnym vydaniam.

Diskusia (0 reakcií )

PROFIT DO TABLETU

Viete o tom, že PROFIT si už môžete sťahovať do tabletu a mobilu? Služba je pre predplatiteľov zadarmo, stačí si nainštalovať iOS alebo Android aplikáciu Floowie. Ostatní čitatelia si môžu vydania kúpiť na stránke Floowie.com.

PROFIT KOMUNITA

Blogy

Zvažujete podnikať?

Zvažujete podnikať?

Odporúčania nielen pre fleximamy

27.8.2014 / Vlasta Kostercová

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Milujte svoj šťastný život

10.7.2014 / Eva Stanová

Wimbledon jahody zdedil

Wimbledon jahody zdedil

So smotanou, bez cukru

11.6.2014 / Katarína Schlesingerová

Budete VY ten 10-ty?

Budete VY ten 10-ty?

Deväť šťastných ľudí už svoj príbeh napísalo

30.5.2014 / Eva Stanová

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

263 ľudí na akcii sponzorovanej šťastím

25.4.2014 / Eva Stanová

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Telo vám povie čo jesť, len keď viete počúvať.

21.4.2014 / Palo Hlubina / 2

Môže sa stať z videa nová realita?

Môže sa stať z videa nová realita?

Áno, Summit šťastného života 2014

9.3.2014 / Eva Stanová / 1

Mozog najviac potrápi plánovanie

Mozog najviac potrápi plánovanie

8.2.2014 / Ján Uriga / 2

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Keď život prináša riešenie

4.2.2014 / Eva Stanová

Prečo nás nezaujíma pravda?

Prečo nás nezaujíma pravda?

O dnešnej občianskej vojne v Sudáne a CAR

10.1.2014 / Ľuboš Fellner / 3