Antialergická Perinbaba

V Nemecku a vo Veľkej Británii si stredná vrstva kúpi nové antialergické paplóny a vankúše dva až tri razy do roka. Obyvatelia na Slovensku sa nimi obdarúvajú najmä na Vianoce. Čoraz menej z nich od tisíckorunového paplóna očakáva, že im vydrží celý život. Potrpia si už na to, v čom a ako spia. Veď tretinu života strávia v spálni.

Prvá budova, ktorá privíta každého návštevníka, keď vchádza z diaľnice do Liptovského Mikuláša, má na hrebeni strechy veľkú reklamu značky Scan quilt. Keď vojdete dnu, na prvý pohľad sa to tu podobá na kultovú rozprávku Perinbaba. Takmer všetko je biele. Lenže namiesto peria sa tu novodobá metafora na Perinbabu nazývaná mykačka pohráva s bielymi chumáčmi nealergickej striže. Vytvára jemné pavučiny, ktoré opakovaným vrstvením na seba vytvoria po prešití paplón. Prešívané prikrývky sa vyrábajú škandinávskou technológiou z polyesterového dutého vlákna bez použitia chemikálií.

Z českej hlavy

Filozofia firmy Quiltex vychádza z faktu, že až osemdesiat percent ľudí trpí rôznymi alergiami, a preto prírodné materiály nahrádzajú syntetickými, ktoré majú viaceré prednosti. Dajú sa prať, netvoria bytový prach, nedržia sa v nich roztoče, nespôsobujú a nezhoršujú alergie. Zákazník si môže podľa potreby vybrať z viacerých stupňov hrejivosti prikrývok.

Michal Šiarnik sa priznáva, že k textilnému priemyslu ho priviedol beh na lyžiach. Ako juniorský reprezentant si vybral textilnú školu v Liberci, ktorá mu ponúkala možnosť športovať popri štúdiu. Dnes je predsedom predstavenstva textilnej spoločnosti Quiltex, ktorej značka Scan quilt je už na Slovensku známa. Nápad začať vyrábať prešívané antialergické vankúše a paplóny v Česko-Slovensku sa zrodil v hlave českého priateľa, ktorý mal alergickú dcéru a vozil pre ňu paplóny a vankúše zo Škandinávie. Výrobu antialergických výrobkov navrhol najprv vo veľkej textilnej fabrike Maytex, ktorá tkaniny aj na toto využitie vyrábala a kde pracoval ako výrobný riaditeľ. Vedenie závodu inováciu zamietlo, a tak sa do podnikania pustil sám.

Zlaté začiatky. Keďže bolo tesne po revolúcii, podnikanie v Česko-Slovensku bolo ešte v plienkach. Mnohé štátne podniky začali strácať výrobu, lebo ich odbytové cesty sa potrhali, a preto boli ochotné vyrábať vo mzde. M. Šiarnik využil situáciu a hoci nemal žiadne výrobné stroje, začal podnikať v bytovom textile. V spolupráci s priateľom Petrom Šachom rozbehol výrobu antialergických textilných produktov. „Priateľ, ktorý mal kontakty v zahraničí a ovládal jazyky, mal na starosti obchod, ja výrobu. V textilnej spoločnosti Maytex som prešiel od výrobného robotníka takmer cez všetky funkcie vo výrobe, skúsenosti som teda mal dostatočné,“ spomína M. Šiarnik.

Pri zakladaní živnosti dostal od štátu na podporu podnikania zhruba tridsaťtisíc slovenských korún, za čo si kúpil fax. Obchod sa im rozbehol veľmi rýchlo. Po antialergickom paplóne, ktorý bol ich jediným výrobkom, bol veľký dopyt, lebo nič podobné na trhu nebolo. „Len som sedel doma, robil objednávky, zadával výrobu a faxoval pokyny na expedíciu a faktúry,“ hovorí. Všetko išlo zo začiatku jednoducho. Dodávali do textilných fabrík suroviny a oni im to formou práce vo mzde vyrábali. Lenže aj ostatní túžili podnikať. „Podniky, ktoré pre nás vyrábali, nás začali postupne kopírovať. Bolo potrebné urobiť vlastnú výrobu,“ vraví zakladateľ spoločnosti. V roku 1992 založil eseročku a nakúpil stroje z rozpadávajúcich sa textilných fabrík. „Podľa Maytexu som vraj mal potrebovať tridsať miliónov korún na základnú technológiu, ja som zostavil výrobnú linku za tristotisíc,“ vraví Michal. Firma ďalej využívala spoluprácu s konkurenčnými textilkami, vždy keď sa im nahromadili objednávky a ich vlastná produkcia to nestačila pokryť.

Kto zbytočne šetrí

Okrem obchodných reťazcov a samostatných predajní po celom Slovensku sú dobrým zdrojom príjmov Quiltexu aj podnikatelia v oblasti hotelierstva. M. Šiarnik upozorňuje, že zákazníci sa často pozerajú viac na cenu ako na kvalitu výrobkov. A to sa im nie vždy vyplatí. Príkladom je nemenovaný štvorhviezdičkový hotel, kde Quiltex prišiel s cenovou ponukou strednej a vyššej kvality výrobkov. Hotel sa nakoniec rozhodol objednať firmu, ktorá mu dodá tovar am blok. Tá si od Quiltexu nakúpila najlacnejšie výrobky za cenu, ktorú hotelu značka Scan quilt ponúkla za najluxusnejšie výrobky. Je to zlý príklad, ako sa šetrí na detailoch. Existujú aj pozitívne príklady, ako je gerlachovský hotel Hubert. Manažérka, ktorá bola zodpovedná za vybavenie hotela, si pred dokončením stavby nakúpila v Quiltexe bytový textil luxusnej kvality. Prikladala tomu veľký dôraz a vedela, že pri dokončovaní sa badžet vždy zmenšuje.

Treba ich vymieňať

Ako sa dbá v mikulášskej firme o kvalitu, dokazuje príhoda, ktorá začala zľahnutým vankúšom. Vankúš má totiž tendenciu skôr zľahnúť alebo zhrčavieť ako paplón, lebo je na neho neustále vyvíjaný tlak. Firma viackrát zlepšovala výplň vankúša. „Boli sme kvalitu striže reklamovať u dodávateľa v Nemecku. Hlavná technologička nerozumela, v čom je problém. Spýtala sa, ako dlho sa vankúš používal. Ani nie rok, znela naša odpoveď. Vtedy nám vysvetlila, že vo Veľkej Británii, kam dodávajú nepomerne viac rovnakej striže, sa ešte na materiál nikto nesťažoval. Faktom však je, že tam si za rok kúpia aj štyri vankúše,“ usmieva sa majiteľ. Nakoniec Quiltex našiel riešenie vo výplni vo forme vločiek či guľôčok, ktorých množstvo môže zákazník regulovať alebo obsah vankúša jednoducho vymeniť.

Slovenský a český trh, na ktorý sa mikulášska firma prednostne orientuje, sa s nemeckým či britským nedá zatiaľ porovnávať. V slovenských podmienkach by majiteľ Quiltexu odporúčal meniť vankúše a prikrývky najmenej každých päť rokov alebo striedať ich podľa sezónnosti. M. Šiarnik upozorňuje, že pre konkurenčné znižovanie cien niektoré firmy zoštíhľujú výrobu a šetria na stehoch. Meter nite na jednom výrobku pri výrobe miliónov ušetrí veľa. To sa deje vo svete všade, kde sa snažia podliezť cenu kvalitného výrobku. „Pri paplónoch a vankúšoch by som radšej investoval do kvality. Pri pravidelnom vetraní sa predĺži ich životnosť a ak ich operiete s tenisovými loptičkami, vráti sa im aj stratená forma,“ radí M. Šiarnik.

Tohtoročný pokles

Vďaka kríze spoločnosť Quiltex predáva v súčasnosti zhruba o dvadsať percent menej ako vlani. Výpadok  výroby kompenzujú výrobou nových produktov, ktoré predtým nakupovali, ako sú jersey plachty či niektoré drahšie druhy posteľnej bielizne. Firma zarába menej, napriek tomu aj investuje, najmä do ekologizácie prevádzky. „Teplú úžitkovú vodu si už zohrievame slnečnými kolektormi a na strechách výrobných hál začíname stavať fotovoltaickú elektráreň s výkonom sto kilowattov. V budúcnosti vyrobíme viac elektriny, ako spotrebujeme,“ teší sa M. Šiarnik.

Foto - Vlado Benko