Miliardárka od Dračieho jazera

Fakty sú prosté, medzi viac ako tisíckou miliardárov vo svete je len štrnásť žien, ktoré si deväťciferný majetok samy zarobili a nezdedili. V rovnakej kategórii sú podľa magazínu Forbes popri 665 mužoch samostatnou kastou, ktorá si zasluhuje väčší obdiv, aký kedy dostanú dedičky. Najnovšie im s majetkom takmer štyri miliardy dolárov velí nenápadná Číňanka Wu Ja-ťün.

Je pravda, že haló okolo podnikateľky v realitách Wu Ja-ťün sa celosvetovo začalo kreovať najskôr od minulého roka, keď sa svetu pripomenula silou aktív jej spoločnosti Longfor Properties na hongkonskej burze. Vtedy sa hodnota firmy viac ako zdvojnásobila – z dvanásť miliárd jüanov na 27,3 miliardy. Táto cifra začala meniť dovtedajšie domáce rebríčky najbohatších.

Dotýkať sa bubliny

Podnikateľské vedomie vyburcovala následne strohými odkazmi, že v najbližších dvoch rokoch jej spoločnosť zvýši tržby o štyridsať percent a minie v nadchádzajúcich piatich rokoch jednu až dve miliardy jüanov na nákup nových komerčných projektov. Na povrchu realitnej bubliny, ktorá môže čoskoro prasknúť pod previsom násobne väčšej ponuky a nízkeho dopytu, sú to silné tvrdenia. To bolo z jej vyjadrení verejnosti asi tak všetko. Napriek tomu, že v rokoch 1988 až 1993 pracovala ako novinárka v čínskej tlačovej agentúre China Shirong, komunikácii s médiami sa zásadne vyhýba, napriek záujmu o jej majetok sa jej podarilo udržať počet fotografií publikovaných vo svete na menej ako desať. Možno práve pre jej majetok.

Dvadsaťhodinová dovolenka

Predtým ako v obchodnom registri Číny pribudlo meno Longfor, o ktoré sa dnes trúfalo opiera niekoľko veľkých projektov v Hongkongu, Pekingu, v Chongqingu (mesto na úrovni provincie) a v Šanghaji, sa „madam Wu“ (ako ju označuje podnikateľský svet) pretĺkala radovou prácou v miestnej fabrike ako termostatická špecialistka. O štyri roky neskôr to skúsila v šanghajskom ekonomickom vydavateľstve Credit World a v spomínanej agentúre China Shirong. Bol to očividne jej stavebný základ, z ktorého ťažila pri prvých krokoch v čínskom developmente. Malo to pomerne rýchly spád hodný ľahkého obdivu, keď od jej prvej firmy v roku 1993 pod názvom China Construction Science trvalo len dva roky, aby nadobudla kapitál desať miliónov jüanov. O dva roky neskôr už provinčná Čína poznala vznikajúceho lídra v rezidenčnom sektore, napriek tomu, že Wu Ja-ťün skúsenosti len zbierala. Niektorí o nej tvrdili, že dvadsaťhodinové voľno už považuje za dovolenku a zamestnanci ju v tichosti prezývali učiteľka. Nehnuteľnosti sa stali očividne jej komplexom a jej pracovitosť kľúčom k nadobudnutiu majetku. „Po nejakom čase spolupráce s ňou som si uvedomil, že piatky si ani len nevšimne a víkendy ju ani nezaujímajú,“ tvrdil pre magazín Women of China šéf spoločnosti Chongqing Residential Properties Fang Ming.

Virtuálne miliardy

Po úspechu na rezidenčnom projekte v okolí Dračieho jazera v Chongqingu nebránilo koncernu Longfor Properties pokoriť si hlavné tepny developmentu v Číne – Hongkong, Peking a Šanghaj. Bolo to v čase, keď sa ďalšie provinčné ohniská biznisu len stavali na nohy. Dnes by už Wu lobovala a stavala inde. Tieto megalopolisy sú pre ňu vyťaženou baňou. Napriek tomu sa očakáva, že práve nové centrá biznisu v Číne môžu koncern s hodnotou štyridsiatich miliárd jüanov v najbližších rokoch položiť. Podľa analytikov ide o časovanú bombu, bublinu či jednoducho bezodnú mláku na ceste.

Vstupom na burzu sa Wu stala závislá od vonkajšieho fungovania trhu. Ak by totiž napríklad čínsky index Hang Seng poklesol pod úroveň tisíc bodov, jej spoločnosť by mala hodnotu len desať miliárd jüanov. Nie je to nereálny scenár, a teda miesto na špici samorastov v radoch svetových miliardárok môže byť len krátkodobé. Faktom tiež je, že jej akcie v spoločnosti nie sú ľahko zmeniteľné na hotovosť.

Napriek tomu je to zrejme jedno. Podľa samotnej čínskej realitnej bohyne sú peniaze len symbolom úspechu, nie meradlom. Svoj úspech nepochybne dosiahla. Z fabrikantky v čínskom provinčnom meste na periférii svetového záujmu to dotiahla tak ďaleko, že len v Pekingu môže ukázať na desať vlastných pozemkov, pobočiek a nehnuteľností.

Čína v rangu

K realitnému biznisu však neposkočila koniec koncov celkom sama. V spoločnosti Longfor Properties je spoluvlastníkom jej manžel Cai Kui. Podľa niektorých čínskych médií prvotný kapitál do ich rozbiehajúcej sa firmy priniesol práve on. Kde sa vzalo viac ako sedem a pol milióna jüanov, sa dodnes pýtajú niektoré úrady, keďže pôvod oboch z malej dediny v oblasti Chongqingu nijak nenaznačuje, že by ich zarobil v tamojšej fabrike. Zrejme to je po šestnástich rokoch podnikania na vlastnú päsť už čínskym úradom jedno, ak pridaná hodnota Wu a jej Longfor Properties priťahuje projekty a investorov zo zahraničia. Peking totiž takúto filozofiu vehementne zastáva s podmienkou, že k investíciám zahraničných firiem sa prizve ako partner.

Wu Ja-ťün síce zastrešuje svojím menom rebríček najbohatších žien samorastov vo svete, je však pritom dokonalým príkladom toho, ako sa medzi najbohatších podnikateľov prepracúvajú čínski podnikatelia. Spomedzi štrnástich žien, ktoré zbohatli na vlastných schopnostiach a ktoré eviduje Forbes, je takmer polovica Číňaniek.

Potenciál a najmä obchodné podmienky Číny, ktoré pre zisk uprednostňujú domácich podnikateľov, umožňujú vytvorenie novej miliardárskej vrstvy takmer v každom odvetví biznisu. Nie je čudné potom ani to, že medzi najbohatšími sú napríklad aj čínski podnikatelia sediaci na biznise so slnečnými lúčmi a solárnou energiou. Nakoniec nie je otázkou, čo predávaš, ale ako.

Foto - Archív TRENDU

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.