Aj nové e-obchody majú ešte šancu

Ak sa idea vlastnej internetovej predajne preplieta v hlave s miliónovými účtami internetových priekopníkov, treba tieto dva motívy rozpliesť. Tí, ktorí na internete zbohatli, tak urobili na základe veľkého nápadu.

Obchodovanie tiež môže byť nápadité, ale ak má vybočiť z radu mnohých internetových obchodov, potrebuje netradičnú ideu. Webovým stránkam ponúkajúcim katalógový zoznam, mapy, články, recenzie alebo iné služby sa žije jednoduchšie ako internetovým predajniam.

„Majú oproti internetovým predajniam výhodu. Poskytujú služby, ktorými obsluhujú takmer neobmedzený počet zákazníkov,“ hovorí Tomáš Richter, jeden zo zakladateľov internetového obchodu Hej.sk a jeho českej materskej spoločnosti Kasa.cz. Hej.sk (s obratom viac ako 387 miliónov korún) je podľa niektorých prieskumov najznámejšou internetovou predajňou na Slovensku.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

• Ako ešte zarobiť na webe

Ale späť k porovnaniam možností zbohatnutia na internete. Portály, ktoré nie sú prioritne obchodmi, potrebujú oveľa menej zamestnancov.

„My musíme mať skladníkov, baličky, autá, reálny tovar, je to organizačne náročnejšie. Sú veci, pri ktorých s rastúcim množstvom vzrastajú aj nároky na ich riešenie,“ vymenúva T. Richter. A zbohatnutie?

„Internetový obchod je síce o veľkých objemoch, ale o malej marži. Dosť sa tam bijeme s konkurenciou, ale inak je to zamestnanie ako každé iné. Existujú iné projekty, ktoré môžu byť pre majiteľov výnosnejšie. Ja to robím, stále ma to baví, ale zlatá baňa to rozhodne nie je,“ usmieva sa Tomáš a ako dôkaz svojich slov dodáva, že aj zakladatelia Kasa.cz a Hej.sk musia stále pracovať. On je jedným z nich.

Malí a neohrození

Mať internetovú predajňu je však najlepší spôsob pre jednotlivcov, ktorí chcú mať svoj internetový biznis a zarábať v krátkom časovom horizonte. Dôležité je však špecializovať sa. Malí hráči veľkých neohrozia, ale môžu prežiť.

„Na Slovensko príde vlna novozniknutých malých projektov. Veľa z toho spôsobili aj médiá, keď píšu o tom, že vznikol nejaký projekt, ktorý je úspešný.

Mnohým ľuďom napadne, že by to mohli takisto skúsiť, veď na tom nič nie je. Určite ich vznikne veľa a mnohé aj do troch rokov zaniknú. Bolo to tak aj v Česku,“ porovnáva T. Richter.

U našich západných susedov už vznikli tisíce malých internetových predajní. Niekoľko z nich vyrástlo na desaťmiliónové obraty ročne. „To stačí, aby človek z obchodu uživil rodinu. Na tejto úrovni to zakonzervuje a funguje ďalej. Niekoľko ďalších sa vyšvihlo vyššie a sú na predaj. Dnes je päť až šesť veľkých hráčov, ktorí malé predajne skupujú alebo ich donútia ukončiť činnosť. Vždy bude však priestor pre ,one man show‘, ak niekto bude chcieť obsluhovať klientov z obývačky a expedovať tovar z garáže.“

Takíto predajcovia sa vraj vždy uživia, pretože trh zas nie je taký malý, aby ho veľkí hráči celý zaplnili. A pre regionálnu predajňu so znalosťou miestnych podmienok a schopnosťou uspokojiť klienta takmer okamžite môžu byť práve malé rozmery a s tým spojený osobný servis a flexibilita výhodou.

Expandovať? Kam?

Veľkí hráči majú opačný problém. Chcú expandovať, ale v európskych podmienkach nemôžu. V Amerike dokážu internetové predajne expedovať tovar od pobrežia k pobrežiu.

V Európe sú najväčšou prekážkou jazyky. Ak chcete preniknúť do nového štátu, musíte všetko preložiť do nového jazyka. Možnosť reklamovať tovar najbližšie kdesi vo Francúzsku tiež slovenského klienta neosloví.

T. Richter k tomu dodáva vlastné skúsenosti: „Európa je v tomto rozdelená, aj čo sa týka preferencií. Niekto chce dobierku, Nemec zas platí iba kartou. Iná je tiež lokalizácia tovaru pre Slovensko, iná pre Nemecko. Menu musí byť v lokálnom jazyku. V rámci Európy sa preto nedá poriadne obchodovať ani s televízormi. Najskôr musia výrobcovia dodávať európsku lokalizáciu, a nie nemeckú, českú, poľskú... Až potom môže v závese na to ísť aj schopnosť dodávať tovar v rámci Európy. Výrobcovia dnes namiesto podpory tohto trendu kladú prekážky, a to najmä pre koncového zákazníka.“

Hej.sk sa podľa jeho slov tiež chce stať stredoeurópskym až európskym hráčom a využívať, že niečo je výhodnejšie nakúpiť v Poľsku, niečo v Holandsku, niečo v Maďarsku. Dnes je to však možné iba pri niekoľkých značkách.

Dva weby, dve firmy. Nedávno spojili sily a opäť tak rozvírili už stále vody slovenského internetu. Hoci o ich smerovaní rozhodujú cudzinci, do budúcnosti si trúfajú prebrať slovenský post No. 1. Atlas.sk a Centrum.sk má dnes pod palcom jeden muž.

Keď sa spojí trojka a šestka slovenského internetu, o šancu môžu prísť aj lídri. Relatívne vykryštalizovaný slovenský trh začiatkom tohto roka rozbúrila fúzia internetových portálov Centrum.sk a Atlas.sk.

Dnes už majú spoločného majiteľa, holandský Centrum.cz Holding, ktorý ovláda americký fond Warburg Pincus. Spojenie oboch portálov u nás vytvorilo zhruba 1,5-miliónovú skupinu používateľov za mesiac.

Na čele relatívne nového molocha stojí na Slovensku Igor Kalaš. Tridsaťjedenročný muž šesť rokov ťahal vo výkonnej funkcii portál Atlas.sk a je jedným z mála ľudí v internetovom biznise, ktorý pri zrode webov nestál.

Pred nástupom do firmy pracoval ako projektový manažér v rakúskej spoločnosti Webconomy. „Aj preto je tento biznis pre mňa príležitosť a životná výzva.“

Private equity skupina Warburg Pincus kúpila český a slovenský portál Centrum vlani v decembri. Podľa odhadov za NetCentrum v Česku a na Slovensku mohla zaplatiť niečo medzi dva a pol až troma miliardami českých korún. Cena Atlasu sa údajne pohybovala v rozmedzí od šesťsto do osemsto miliónov českých korún.

Na Slovensku dnes má v portfóliu značky Atlas.sk, Centrum.sk, Mapy.sk, Wanda.sk, Pobox.sk, Referaty.sk a Aktualne.sk.

Portály Atlas.sk a Centrum.sk vstúpili spolu do roka 2008, keď sa očakával 30-percentný rast tržieb z reklamy na internete. O zmysle obrovskej investície hovorí I. Kalaš: „Cieľom je naďalej dosiahnuť stabilnú návštevnosť 1,5 milióna mesačne a dvojnásobný nárast reklamných príjmov oboch portálov,“ tvrdí I. Kalaš.

Ich výšku za minulý rok ani jeden z portálov nezverejnil. Podľa odhadov mediálnych analytikov vlani ich príjmy z reklamy mohli dosiahnuť spolu sto miliónov korún.

Študentské výstrelky na internete boli budúcim biznisom Tomáša Abaffyho. Dvadsaťšesťročný Prievidžan dnes navonok môže pôsobiť ako zbohatlík. Do roboty už nechodí, hoci prízvukuje, že pracovať ešte stále musí.

Na rozhovor prichádza rovno z nákupného centra. Svoj prvý pokus o založenie webu vraj radšej nekomentuje. Ale jeho posledné predané projekty mu so spoluzakladateľom Medialne.sk Radom Augustínom zarobili.

„Išlo rádovo o sedemcifernú sumu,“ tvrdí T. Abaffy na margo svojej predanej prvotiny portálu Birdz.sk. Oba portály boli vlastne študentské projekty. Z pokusov sa vykľuli atypické weby a čoskoro zmenili majiteľov.

Portály s článkami o médiách a blogmi sa prehupli do biznis kategórie a podobne ako Azet či Zoznam na prelome rokov 2005 a 2006 potrebovali na ďalší rozvoj investorov. T. Abaffy to hodnotí chladnokrvne: „Bolo to zhodou okolností v čase, keď sa začal rozbiehať blog a stával sa hitom. Do toho prišlo napríklad Sme.sk, ktoré sa blogov chytilo ako novej vlny.“ Z Birdzu sa začala stávať snehová guľa.

„Birdz vznikol ešte v čase, keď som bol tínedžer. Časom sa dostal do štádia, keď som to už nedokázal robiť sám. Najmä písanie článkov a blogov. Neriešim, či bolo rozumné oba weby predať, alebo si ich ešte nejaký čas ponechať. Chcel som sa posunúť, a to sa museli aj ony. Potrebovali väčší tím,“ dodáva T. Abaffy.

Išlo o výnosný predaj. Pri Medialne.sk si ako jeho vydavateľ a programátor mohol „zaúčtovať“ väčšiu časť „zo šesťcifernej sumy“. Portál odkúpila spoločnosť Trend Holding.

Medialne.sk si totiž v relatívne krátkom čase zabezpečilo rastúcu návštevnosť. T. Abaffy tak môže rozmýšľať nad inými projektmi. Vlastný úspech pritom vidí jasne: „Zakladanie webov ma doviedlo minimálne k tomu, že nemusím chodiť do práce. Rozvíjam weby podľa toho, ako si myslím, že je to najlepšie.“

Foto - Profimedia.cz, Maňo Štrauch, Azet.sk, Profesia.sk, Hej.sk, Milan Illík

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.