Ako ešte zarobiť na webe

Zrejme neexistuje vec, ktorá by sa na internete nedala nájsť. To je pohľad používateľa. Zrejme neexistuje originálna vec, ktorá by sa ešte dala vymyslieť. To je obyčajne pohľad tvorcov. Inzerenti sú naopak radi, že majú veľa kreatívcov, webov a surferov. Dá sa ešte dnes na webe preraziť? A zarobiť na tom?

Veľké zabehnuté portály, ktoré naskočili na vlnu rozširujúceho sa internetu, sú na tom najlepšie. Sú známe, navštevované, slušne zarábajú ich tvorcom. Alebo už aj investorom, ak ich pôvodní majitelia predali.

Internet je však „nové“ médium a ťažko predpovedať, ktorým smerom sa vyberie a čo uspeje. Príkladom sú niektoré portály, ktoré stáli pri vznikajúcom internete. Altavista.com bola tým, čím je dnes Google.

A kto dnes pozná Altavistu? „YouTube prerazil v čase, keď videoportály už existovali a boli rozbehnuté,“ ponúka ďalší príklad Dalibor Jakuš, tvorca najznámejšieho slovenského portálu na hľadanie práce Profesia.sk. Aj on tvrdí, že šanca a priestor pre nový web tu nepochybne je.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Aj nové e-obchody majú ešte šancu

Tomáš Abaffy, známy ako „konštruktér“ portálov Medialne.sk a Birdz.sk, vidí úspech v preplnenom internete takto: „Podľa mňa receptom na úspech dnes je to, že príde na svet stránka, ktorá ponúkne používateľovi niečo, čo ešte nevie, že chce. Službu, ktorú nevie, že môže využiť, alebo ktorá zaňho vyrieši určitý problém či potrebu.“

Veľké zabehnuté weby nie sú pre nové projekty v podstate ani konkurenciou. Nováčikovia totiž nemôžu chcieť „prebrať“ návštevníkov, skôr ich osloviť iným spôsobom.

Milan Dubec kedysi zakladal najnavštevovanejší slovenský portál Azet.sk. Ak by v súčasnosti znova začínal, išiel by na to opäť postupne, nie vo veľkom.

„Ak by som dnes zakladal Azet, zákonite by to išlo rovnakým spôsobom. Nedá sa to spraviť naraz, vždy sa postupne pridávajú ďalšie služby. Ľudí si musíte na služby naučiť. Nárazovému webu, ktorý by chcel priniesť všetko, by nepomohla ani stámiliónová investícia a silný marketing.“

Nápad na úvod

Ako teda dnes preraziť so začínajúcim webom? Chce to najmä originálny nápad. Väčšina stránok, ktoré existujú na Slovensku, je viac-menej kópiu toho, čo je v zahraničí.

Uspeli preto, že slovenský internet bol kedysi prázdny a potreboval zaplniť virtuálny priestor. Dnes kopírovaním nikto neuspeje.

Napísať do prehliadača doménu končiacu .com je rovnako bežné, ako naťukať .sk. Preto sa treba špecializovať. Profit prináša na nasledujúcich stranách príbehy a rady ľudí, ktorí uspeli a zarobili na dnes známych slovenských portáloch.

Zhodne tvrdia, že v súčasnej situácii sa treba špecializovať. „V Anglicku existuje sto pracovných portálov, ktoré dokážu vedľa seba úspešne fungovať práve tým, že sa samy ešte špecializujú – práca na ropných plošinách, brigády a podobne,“ hovorí D. Jakuš.

Kde sú peniaze

Ako teda na webe zarobiť? Ak máte nápad aj nejaké schopnosti vytvoriť si webové stránky, treba si premyslieť, ako z toho všetkého získať peniaze. Rozmýšľate o inzercii?

Máloktorý inzerent dá peniaze do projektu, ktorý nemá slušnú návštevnosť a určitý počet používateľov. Reklamu navyše vnímajú mnohí používatelia internetu ako prekážku a už existuje niekoľko spôsobov, ako zabrániť zobrazovaniu reklamných bannerov.

Spoliehať sa preto v dnešnej situácii výhradne na tento spôsob zarábania peňazí je nerozumné. Aj keď sa špecializujete.

Peniažky môže priniesť aj dohoda s internetovými predajňami, ktoré ponúkajú tovar pre tú cieľovú skupinu, ktorej je určený aj váš web. Mnohé stránky majú týmto spôsobom dohodnutú províziu a je to pre ne pravidelnejší zdroj príjmu ako inzercia.

Mimochodom, ak chcete zarábať peniaze v krátkom čase, je vhodnejšie otvoriť si internetovú predajňu ponúkajúcu výrobky alebo služby. Zarábate ako každý obchodník, lacno kúpite, drahšie predáte, ale nemáte počiatočné vysoké investície do prenájmu predajne, zásob a podobne.

Buďte .com

Blogy sú obľúbenou časťou internetu, aj keď trendom už rozhodne nie sú. „Kedysi sa tvorili kvalitné blogy, dnes ľudí nebaví čítať ťažké články, chcú čítať hlúposti. Sú jednoduchší.

Tým nehovorím, že starí ľudia, ktorí boli pri tom, keď najväčšie weby vznikali, tu už nie sú, ale nie je ich dávno už také percento na internete ako kedysi. A internet sa musel prispôsobiť jednoduchšej väčšine,“ zhŕňa svoje skúsenosti Tomáš Abaffy.

Na blogoch sa dá dnes zarobiť ťažko. Ak nemáte exkluzívne informácie alebo schopnosti, s ktorými by ste sa chceli podeliť. I keď blogy, ak sú originálne, môžu otvoriť cestu do médií, ako sa to stalo už niekoľkým blogérom.

Potom, keď je známe meno, možno blog začne aj zarábať a človeka uživí. Nečakajte však, že o projekt stojaci na jednom človeku bude mať niekedy záujem investor s chuťou rozdávať milióny.

Internet žije najmä vďaka reklame a inzerenti majú internet čoraz radšej. Dokonca ho raz budú ľúbiť tak ako nič iné. Ako to využiť? Vymyslite nové spôsoby reklamy.

Aj YouTube ešte minulý rok riešil, ako pridať reklamu do videí, aby projekt zarábal. Prísť s novou, netradičnou ponukou pre inzerentov je niekedy istejší spôsob získania peňazí, ako keď máte tuctový projekt s miliónovou návštevnosťou.

Najmä ak si na novej službe urobíte meno a dokážete ju s úspechom ponúkať ďalším záujemcom. A čo je azda najdôležitejšie, nebojte sa osloviť celú internetovú komunitu.

Nové projekty majú väčšiu šancu, ak štartujú zo sféry .com, ako keď začínajú na .sk a časom by chceli uvažovať o „expanzii“. Internet je len jeden.

Nášmu internetu velí už roky a priznáva, že za nápadom jedného z najväčších webov stojí fakt, že sa cítil byť na sieti sám. Jeho firma dodnes majiteľa nezmenila, hoci pomocnú ruku sa nebál prijať.

Najnavštevovanejší slovenský portál Azet denne otvára viac ako pol milióna ľudí, teda zhruba každý desiaty Slovák. Firma, ktorá na trhu začínala v roku 1997 od nuly, dnes dosahuje takmer stomiliónový obrat. Ojedinelá je najmä v tom, že od jej začiatkov za ňou stojí rovnaký muž.

V roku 1997 šestnásťročný Milan Dubec vďaka bezplatnej stránke Geocities založil „nevinnú“ Zoznamku. O tri roky neskôr, keď si jeho rovesníci podávali prihlášky na vysoké školy, osud spojený s Azetom si spečatil a bol už na najlepšej ceste zbohatnúť.

I keď strastiplnej, pretože dlho išlo o stratový projekt. Firma začala samostatne fungovať až od roku 2000. S rozbehom mladému Žilinčanovi však pomohla firma Asset.

„Bolo to ťažké obdobie, keď sa žilo z ničoho. Do čiernych čísiel sme sa dostali až v roku 2002,“ vraví M. Dubec. S českou konkurenciou vtedy bojovali o to, kto získa väčší podiel z nuly.

Tomu pomohol práve Asset ako investor. Postupne a racionálne investovali tri milióny do pribúdajúcich služieb a prežili. „Bolo to však obmedzené len na niektoré projekty, za ktorými investor očakával výsledok,“ tvrdí M. Dubec.

Azet sa tak zaradil do zoznamu tých, ktorí dospeli do štádia, keď vonkajší kapitál bol nanajvýš potrebný. Dostať sa do tejto fázy znamená pre zakladateľov takpovediac prejsť klinickou smrťou.

„Dlho nás prví inzerenti obchádzali. Nebol to žiadny boom, nikto si nesadal, keď počul názov Azet. Inzercia začala živiť internetové portály až v roku 2004 či 2005,“ tvrdí M. Dubec.

Dnes sa do reklamy na webe investujú už stovky miliónov korún ročne. Azet každým rokom rastie zhruba 70-percentne, čo mu zaručuje stabilnú pozíciu, inzerciu a príjmy.

Napriek tomu je M. Dubec stále „ľahší“. Z pliec mu totiž odpadávajú povinnosti. „To je zrejme najväčšia výhoda, ktorú mi tento biznis priniesol. Začína byť vidieť ten posun, ktorý si človek chce užiť. V Azete sa však vidím dovtedy, kým sa v ňom už nebudem vidieť,“ dodáva trochu záhadne.

Aj preto nepremýšľa o predaji portálu, ktorý je dnes na Slovensku na špičke z hľadiska návštevnosti. Hoci by mohol zinkasovať radovo stovky miliónov korún. „Existujeme reálne ako firma osem rokov.

Zažil som v tomto biznise už mnohé. Za webom musí prioritne stáť nápad, bez toho to nejde, až potom to je o číslach.“ Internetový biznis Milan dodnes vníma skeptickejšie.

„Svoj vzostup majú tie prvé weby už za sebou. Stopercentné medziročné rasty taktiež,“ tvrdí. Slovenský trh podľa neho má svoje hranice a tie sa dosiahli. Už sa nedá očakávať tak vysoký percentuálny rast, aký sme dosahovali v minulých rokoch.

S nápadom spoza pultu kaviarne sa vypracoval na priekopníka nášho internetu. Nedávno si s firmou hodnou stoviek miliónov korún povedal stop. Na to, aby opustil vody slovenského internetu, sa však cíti primladý.

Ivan Debnár ako jeden z mála ľudí na Slovensku môže kvalifikovane hovoriť o prvopočiatkoch slovenského internetu. Bol totiž prvý, kto v roku 1996 spolu s otcom priniesol Slovákom internetovú kaviareň v Banskej Bystrici, internet a dodnes najznámejší katalóg Zoznam.sk.

„Povedali sme si, že ideme niečo skúsiť a budeme kopírovať nejaké Yahoo! Nevedeli sme síce, na čom zarábali, ale pomohlo nám to predávať internet. O miliónoch vtedy nemohlo padnúť ani slovo. Hovorili sme skôr o tom, že treba ukázať ľuďom, na čo vlastne dávajú tisícpäťsto korún mesačne za „kúpu“ internetu. Zoznam bol naozaj iba pridružená výroba a samotná firma bola založená až v roku 1998,“ tvrdí I. Debnár. „Odlišovalo nás to od veľkých firiem. Žilo sa na minimálnych nákladoch, prvé príjmy z reklamy pokryli ľudí, ktorí na tom pracovali.“

Iniciatíva založiť spoločný portál prišla napokon z Česka. Ivo Lukačovič, ktorý časom zbohatol na domácky založenom portáli Seznam.cz a ktorého firma po dvanástich rokoch má zisk viac ako pol miliardy českých korún, prišiel s návrhom na spoluprácu.

„Začalo to ako katalóg, veľmi skoro pribudol monitoring dennej tlače a postupne sa rozširoval o ďalšie služby. V roku 2000 do firmy vstúpil švédsky investor Scandinavia Online a Zoznam sa z Banskej Bystrice presťahoval do Bratislavy.“

Obdobie rastu mohlo začať. Zoznam je na rozdiel od Azetu známy tým, že sa v ňom viackrát menila vlastnícka štruktúra, takže „aj moje zotrvanie vo firme bolo čím ďalej, tým menej nevyhnutné“.

Po poslednej zmene, keď smerovanie firmy písal na poste šéfa Lukáš Alner a do Zoznamu vstúpil pred troma rokmi T-Com, sa zaviedol súčasný štandard. Ale práve éra Ivan Debnára v Zozname je tou, ktorá pripravila pole pre dnešnú 1,3-miliónovú návštevnosť portálu.

Podľa agentúry GfK z roku 2003 I. Debnár vytvoril najlepšiu značku slovenského internetu. A Zoznam už pred troma rokmi dosiahol príjmy z reklamy 36 miliónov korún ročne.

Dnes tridsaťjedenročný zakladateľ jednotky slovenského internetu však tento rok svoju „otcovskú rolu“ opustil a pridal sa k Azetu. „Zoznamu som už nemal čo ponúknuť. Najlepším riešením bolo odísť a mať naďalej možnosť robiť na iných projektoch.“

Ivan s úsmevom hovorí, že časom azda prestane byť pracovne závislý od internetu. „V súčasnosti môžem riešiť veci, ktoré chcem a vyberiem si. Je to pre mňa najväčší posun, ktorý mi biznis vo webe dal. Človek má oveľa viac času na to, čo ho najviac zaujíma. A, samozrejme, množstvo skúseností. Za vodou však rozhodne nie som.“

Kým I. Lukačovič sa s firmou vyrábajúcou polmiliardový ročný zisk už viac venuje obľúbenému lietaniu, Ivan hľadá niečo menej virtuálne, „niečo, čo nezávisí len od jedného vypínača“.

S nápadom zarábať na ľuďoch hľadajúcich prácu prišiel medzi prvými. To, čo kedysi s firmou získal ročne, dnes zarobia za deň. Stratiť motiváciu pre peniaze je podľa neho nebezpečné.

V súčasnosti tridsaťosemročný Dalibor Jakuš sa k biznisu s internetovými webmi dostal najplánovanejšie. V roku 1997 totiž spolu s kamarátom zakladali firmu, ktorej cieľom bolo vytvárať zákaznícke weby.

Profesia.sk tak mala od začiatku zrejmý zámer. Podobné weby totiž vznikali v zahraničí, hoci opatrne. Slovensko, pre D. Jakuša našťastie, zaostávalo.

„Zdalo sa nám to ako jasný cieľ. Vytváral sa tu obrovský priestor a možnosti, ktoré vtedy internet ponúkal, boli priaznivé.“ Už tri roky po spustení si Profesia trúfala osamostatniť sa. Myšlienka Profesie pritom nebola ani veľmi originálna.

Keď otvorila virtuálne brány, už na trhu pôsobili dva iné personálne portály – Jobs.sk a Ponuky.sk. Budúcim majiteľom takýto scenár vyhovoval. Už v roku 2001 ako jeden z prvých slovenských online projektov získal podporu rizikového investora. Slovensko-americký podnikateľský fond (SAEF) doň výmenou za 97-percentný vlastnícky podiel zainvestoval 15 miliónov korún.

„Vtedy sa o trhu ako takom nedalo hovoriť. To, čo bol počet ponúk za rok 1998, dnes urobíme za štyri hodiny,“ kalkuluje D. Jakuš. Trh s prácou si u nás kúpili Angličania. Pred troma rokmi Profesiu prevzal britský Daily Mail and General Trust, do ktorého skupiny dnes patrí aj časopis Avízo, denník Pravda a portál Autovia.sk.

Podľa D. Jakuša takisto nie je dôležité, či bolo výhodné Profesiu predať. Keď sa tento projekt porovná s tým, kde bol pred siedmimi rokmi, keď doň po prvý raz vstupoval investor, je dnes neporovnateľne ďalej.

Z tohto pohľadu to bolo skvelé rozhodnutie. „Pravda, boli sme aj omnoho naivnejší, aby sme vtedy riešili, ako na tom zarábať. Našťastie, mali sme iné projekty pre klientov, ktoré nám zarábali a umožňovali držať Profesiu nad vodou, kým neprišla ponuka od investora.“

S obratom niekoľko desaťtisíc korún, čo je suma, ktorú dnes firma vie zarobiť za pár hodín, bol projekt zrelý na zmenu majiteľa už v polovici svojho existovania na slovenskom trhu.

Z finančného hľadiska vraj išlo nepochybne o správny ťah aj pre D. Jakuša. „V súčasnosti nemusím riešiť, z čoho si zaplatím hypotéku a do istej miery ma to napriek tomu motivuje stále chodiť do práce. Zdá sa mi to nebezpečné, ak človek v tridsiatke, čo sú zhruba všetci, ktorí zakladali weby, stratí motiváciu v živote,“ vraví.

Dalibor rozmýšľa, že aj on z biznisu odíde. Ale iba na rok. „Chcem sa zamyslieť nad tým, čo budem robiť ďalej.“ Pre Kysučana nastal čas spĺňať si svoje sny.

Ako možno zvládnuť biznis za bodkou
• Príďte s originálnym nápadom, ktorý na trhu ešte neexistuje
• Definujte si cieľovú skupinu, nehľadajte ju u konkurencie
• Po vydarenom štarte hľadajte investorov
• Investujte do rastu postupne a pridávajte a rozširujte jednotlivé služby
• Ponúkajte dostatočný a utriedený priestor inzerentom a reklame
• Ak uspejete, oddeľte manažment od vlastníckych povinností

Foto - Profimedia.cz, Maňo Štrauch, Azet.sk, Profesia.sk, Hej.sk, Milan Illík

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.