Nielen škrtiť náklady, ale aj rozvíjať

Na cestách je viac ako sto dní v roku. S českým priezviskom, ale chorvátskym pôvodom ho je ťažké vopred odhadnúť. S odpoveďami si dáva na čas. Má to aj svoj dôvod. Ak ste Nenad Pacek, vaše odpovede a rady môžu firmám vyniesť aj milióny eur.

Čo robia firmy zle?

Mnohé zlyhali, pretože manažovali svoju činnosť len na krátku trať. Firmy sa dodnes riadili takpovediac z diaľky. Nešli do hĺbky v tom, čo sa mohlo robiť lepšie a čomu sa dalo predchádzať.

Čo je ich problém?

Nateraz je to kríza. Pochopiteľne. Mnohé sú v stave prežívania. Kríza však sama osebe problém nie je. Problém je, že firmy boli zle nastavené. Recesná situácia, ktorú nazývame kríza, to len ukázala. To je celé. Otázka teda znie, čo sa musí zmeniť a najmä to, ako sa spoločnosti musia zmeniť. Minulosť nám vraví, že tie firmy, ktoré si udržali aktívny prístup ku klientovi, vyrástli na silnejšie, keď kríza skončila. Tvrdím to všetkým firmám, ktorým radím.

Nie všetky na to majú možnosti.

Tie, ktoré sa dnes utiahnu a výrazne znížia náklady bez skutočného zvažovania dôsledkov, budú mať problémy. Hrozí im, že sa už znovu nerozbehnú. Motor bez benzínu nenaštartujete, dostatok benzínu potrebujete. Kríza sa pritom neskončí tak rýchlo. Je oveľa silnejšia a väčšia ako Veľká hospodárska kríza (v rokoch 1929 až 1933 – pozn. Profit), čo sa týka celkového poklesu hrubého domáceho produktu. Najdôležitejšie podľa mňa je, aby si firmy udržali úzke a dobré vzťahy s distributérmi. Niekde, kam exportujete, musíte byť aj sami prítomní. Nemôžete si dnes nechať viesť svoje pobočky niekým iným, kto nezastáva vaše idey. Rozbehnete niečo, dostanete sa k nejakým peniazom, ale nezískate niečo, čo bude trvalé. A práve udržateľné fungovanie firmy sa stáva a bude kľúčovým.

Ako v tomto kontexte vidíte Slovensko?

Krajina je veľmi odkázaná na export. To nemusí byť zlý moment. Je totiž v inej pozícii, ako sú napríklad pobaltské štáty. Ozdravenie Slovenska bude závisieť napríklad od úspechov nemeckého trhu a záujmu západných či východných spoločností opäť naštartovať doterajší či nový biznis na Slovensku.

Stačí sa spoľahnúť iba na to?

Iste, treba urobiť mnoho vecí. Ale pravda je, že sú krajiny, ktoré sú konkurencieschopné, a druhé, naopak, nie sú vôbec. Sú štáty, ktoré majú relatívne malý deficit financií, a na druhej strane sú tie s obrovskými dlhmi. Keď sa začnú západoeuróp- ske štáty dostávať do pozitívnych čísel, naštartuje to aj Slovensko a okolité štáty. A Slovensko, aspoň podľa mňa, je principiálne jedným z najkonkurencieschopnejších rozvíjajúcich sa trhov na svete. Má niečo, čo môže svetu predať. Je lepšie byť v kríze s potenciálom, základňou dodávateľov, voľnou kapacitou, ako byť bez toho. Čiže len čo dôjde k istému oživeniu vo svete, bude to mať vplyv na Slovensko.

Iste máme čo ponúknuť?

Som o tom presvedčený. Iste nehovorím v takých intenciách, že Slovensko je Fínsko alebo Singapur.

Nie sme?

To bez urážky. Na to treba veľa času, ale v porovnaní s inými susednými krajinami regiónu strednej a východnej Európy máte čo ponúknuť. Ste veľmi podobní Česku či Slovinsku. Iné krajiny z tohto balíka majú problém navyše – a to sú interné problémy, ktoré ešte nezvládli. Politické aj ekonomické.

Žijete vo Viedni. Ako vlastne poznáte Slovensko?

Začal som sem chodiť od roku 1986, keď som si urobil vodičský preukaz. Chcel som zažiť Bratislavu a navštevoval som ju vždy, keď môj predchádzajúci zamestnávateľ organizoval s vládou sedenie za okrúhlym stolom. To bolo ešte v čase premiéra Vladimíra Mečiara. Odvtedy som zažil niekoľko sedení s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom. Čiže, zažil som všetky vaše kabinety, až na ten posledný. To som už viedol vlastnú firmu. Určite sa spýtate, či ich môžem porovnať. Poviem len, že Slovensko urobilo významný posun, odkedy som sem začal chodievať. Základ je tu dobrý.

Euro ako náš problém nevidíte?

To je dobrá otázka. Nie je to problém z dlhodobého hľadiska, ale skôr z toho krátkodobého. Otázka potom znie, aké meradlo firmy zaujíma viac. Bolo by v každom prípade dobré, keby momentálne menová politika bola o niečo flexibilnejšia. Ale to je rovnako otázne, neviem na to odpovedať s istotou.

Mnohé firmy v nás vidia viac manufaktúru ako krajinu s vlastným výskumom a pridanou hodnotou.

Ale to je, aspoň si myslím, problém všetkých európskych ekonomík. Pravda, veľa ekonomík s rozvinutým výskumom a vývojom je v západnej Európe. Po novom sa však začínajú presúvať do Číny a Ázie. Vo všeobecnosti ide v mnohých štátoch o nedopovedanú vec. Vlády sa k tomu budú musieť vyjadriť a nájsť cestu, ako vedu, výskum a vývoj posunúť ďalej.

Po čom sa biznis má po novom obzerať?

V tom máte na výber. Je to aj o ambíciách slovenských exportérov, to si posúdiť netrúfam. Ale napríklad Ázia – má najlepšiu pozíciu vrátiť sa ako prvá ozdravená po kríze, majú nízke dane, sú konkurencieschopní, sú chytrí, že vyrábajú veci, ktoré chce zvyšok sveta stále kupovať. Latinská Amerika má spoločného menovateľa v komoditách, ale to je tvrdý a ťažký trh. Ale ak si v biznise trúfate, potom je zaujímavá Brazília. Nebola priveľmi poznačená krízou, má veľký budúci potenciál, ktorý sa po novom môže zvýšiť aj takými záležitosťami, ako sú nastávajúce olympijské hry (LOH budú v roku 2016 v brazílskom Riu de Janeiro – pozn. Profit).

To Slovákom môže znieť priveľmi exoticky. Čo napríklad Blízky východ?

Dobrý smer. Je tam stále dostatok likvidity. Ak rozbiehať „cezpoľný“ biznis, tak najmä tam. Naakumulovali, napriek kríze, obrovské finančné rezervy. A teraz hovorím o nových krajinách, ktoré získavajú na mene, ako sú Omán, Katar, Spojené Arabské Emiráty – tam najmä Abú Zabí, nie Dubaj. Čítame síce titulky, že mnohé projekty boli odložené alebo posunuté, ale reálne je táto oblasť najaktívnejšia. Tých konkrétnych miest, ktoré by som mohol odporučiť, je i napriek kríze dostatok a ľudia tomu musia začať veriť.

Ako dnešný vývoj pozmení svet?

Z pohľadu biznisu jednoznačne na tvrdú konkurenciu. Z pohľadu ekonomiky je zrejmé, že pôjde o pomalý rast. Myslím si však, že sa zmení najmä celkové vnímanie finančného systému. Ľudia sa začnú pýtať a zvažovať, či potrebujú pôžičku alebo veľký dom. Banky sa rovnako zamerajú na to, aké projekty skutočne chcú financovať. V tom vidím zmenu, ktorá ale ešte celkom nenastala a najmä ktorej dôsledky len prídu. Čo to bude znamenať pre ľudí priamo, je otázne. Isté je, že na užšie vzťahy v rámci biznisu si v budúcnosti budeme musieť zvyknúť. Je vedecky dokázané, že vo svete sa narušila dôvera ľudí, a práve to sa stalo jednou z hlavných príčin recesie. Zaberie veľmi veľa času, kým sa správanie ľudí vráti späť.

Čo by pomohlo?

Azda v najbližšom období roka by pomohlo, keby ľudia začali o niečo viac spotrebúvať, ale neskôr by bolo vhodné, aby sa dostali do normálu.

Štátne dlhy sa tým asi nezahoja.

V mnohých štátoch však spotreba ľudí tvorí viac ako polovicu hrubého domáceho produktu. Bol by to jednoznačne veľký prínos, keby začali ľudia opäť viac spotrebúvať. Negatívne prírastky domáceho produktu nie sú dobré pre nikoho.

Znovu sa teda zadlžovať, keď je nedostatok financií?

Opätovné začiatky sú vždy ťažšie ako tie nové. Samozrejme, nie je dobré vracať sa k takej spotrebe, aká tu bola pred krízou. Krútili by sme sa totiž v kruhu. Keď si zoberiete globálne čísla, tak sme niekde na dne. Čísla popisujúce istý malý rast však zobrazujú celok, toto číslo však ťahá Ázia a niektoré krajiny Južnej Ameriky. Netreba si myslieť, že ak je mlieko stále biele, nie je už pokazené. Iste, niektoré lokálne ekonomiky ako napríklad Nemecko sa už stavajú na nohy, a teda možno niekedy o rok v tomto čase uvidíme plusové čísla. To neznamená nevyhnutne, že je už koniec krízy. Technicky možno. Ale v pokrízovom stave a období si posedíme ešte dlho.

Pustili ste sa do tretieho vydania svojej knihy Rozvíjajúce sa trhy: Lekcie úspešného biznisu. Je to pre vás dobrý biznis?

To som nečakal. Ale áno, je dobré publikovať a je to dobrý biznis. Má to viac nepriamych výhod – najmä to, že vám to dáva určitú reputáciu. V obehu je už päť rokov a ľudia sa k nej priebežne dostávajú. Takže zámer výlučne na tom zarábať nebol. Otvára to dvere, priznávam.

To je fér. Radili ste mnohým koncernom a ľuďom, ktorí plnia naše stránky.

Za tie roky ich bolo veľa. Ale nemôžem hovoriť o vzťahu a otázkach, na ktoré sa ma väčšinou pýtajú.

Potrebujú aj tieto giganty biznisu žiadať o radu?

Nestretol som ešte firmu, ktorá by nepotrebovala pomoc či radu zvonka. Ekonomika totiž funguje rovnako pre všetkých. Každá firma musela zažiť prerozdeľovanie či znižovanie nákladov. Otázky sú väčšinou rovnaké – ako nastaviť stratégiu či na aké trhy sa zamerať. Nemusia si moje rady vziať k srdcu, ale aj tak chcú vždy počuť čo najviac rád. A v tom momente potrebujú aj napríklad mňa a GSA (spoločnosť Global Success Advisors, v ktorej je N. Pacek prezidentom – pozn. Profit).

Aký problém majú tieto koncerny?

To závisí od oblasti, v ktorej podnikajú. Je toho priveľa, aby sa to dalo zovšeobecniť.

Nejde najmä o strach zo straty vplyvu?

Niekedy, samozrejme, aj o to. Ale snažia sa premýšľať o krok ďalej. Ako dnes nestratiť pozíciu na trhu a ak má kríza niečo zmeniť, ako si na tom polepšiť svoju pozíciu. Ľudia dnes potrebujú vysvetlenia – aj v nadnárodných firmách. Na to sa momentálne zameriavam, ako napríklad ľuďom v japonskej pobočke efektívne objasniť, čo robia v americkej centrále. Neznie to komplikovane, ale zaberá to veľa času.

Ako to funguje? Idete vy za firmami alebo si vás volajú ony?

Obojstranne. Naposledy to bol napríklad TatraPak vo Švédsku. Chceli vedieť, kam svet mieri.

Aj na to je odpoveď?

Nebola až taká negatívna, ako si možno myslieť. Išlo im o stanovenie si nových priorít. Čo je podľa mňa to, čo by sme mali urobiť všetci.

Vy inak asi najlepšie viete, kam treba investovať. Dáte radu?

V tomto biznise sa až tak nepohybujem. Akciové trhy sú pre mňa viac ako kasíno. Ale dnes, ak chcete hrať túto hru, musíte byť pripravený stratiť viac, ako môžete vyhrať. Inak to nemá ani význam. Ale v tomto ma za slovo neberte.

Nenad Pacek je zakladateľom spoločnosti Global Success Advisors. Má akademické vzdelanie v medzinárodnom obchode, ekonomike a financiách. Tvrdí: „Mojou úlohou je pomôcť nadnárodným firmám predbehnúť konkurenciu na medzinárodných trhoch. Zistiť, čo firmy robili, robia zle a nájsť najlepšie možnosti, ktoré sa dajú využiť v prospech môjho klienta.“ Konzultačnej činnosti v obchodných stratégiách sa venuje dvadsať rokov. Viedol fóra s účasťou špičkových politikov. Skúma rozvojové trhy a zameriava sa najmä na východnú Európu. Zo svojich skúseností vydal knihu Rozvíjajúce sa trhy: Lekcie pre úspech v biznise. (Emerging Markets: Lessons for Business Success and Outlook for Different Markets), ktorá čaká na tretie vydanie. Medzi jeho klientov sa zaradili firmy Du Pont, Microsoft, Oracle, Henkel, Nestlé, Kraft Foods, Procter and Gamble či Johnson and Johnson. Má chorvátsky pôvod, žije vo Viedni, je ženatý a má dcéru.

Foto - Maňo Štrauch