Ryanair sľubuje aj hrozí

Rozmaznaní viedenskí novinári krútili nosom. V malej konferenčnej miestnosti v hoteli mimo centra nedostali kávu ani chlebíčky, namiesto elegantného fascikla s podkladmi bolo na lowcostovej tlačovke iba pár fotokópií s ciframi, že Ryanair je jednotka.

Pes, ktorý zbesnel? Herec? Chladný kalkulátor? Tak sa pýtal portál Austrianaviation.net po tom, čo šéf Ryanairu Michael O’Leary v reflexnej veste do kamier urobil opičky a grimasy a natvrdo predostrel svoju víziu lietania v regióne. Povedal, že drahé viedenské letisko kvôli cenovej politike a službám je preň nielenže neza- ujímavé, ale aj škodí rakúskemu cestovnému ruchu. „Viedeň musí prísť za nami, potrebuje nás viac než my Viedeň,“ vyhlásil a sľúbil, že potom rakúskej metropole dodá štyri milióny cestujúcich. Tých, čo poznajú prísne strážený Schwechat, zdesil slovami, že načo autobusy, jeho cestujúci môžu odkráčať k lietadlám krížom po betóne. Médiá boli zdržanlivé. Vychytené destinácie sú vo Viedni dosť rozobrané a aj klasické aerolínie časť cien zrazili takmer na lowcostovú úroveň. Rakúšan zvyknutý na pohodlie štvorhviezdičkových lowcostov Air Berlin či FlyNiki kvôli pár eurám nepadne na zadok pred dvojhviezdičkovým servisom sparťanského írskeho lietajúceho autobusu.

Odkaz Bratislave

M. O‘Leary jej sľúbil tri lietadlá, dvadsať ďalších destinácií a dva milióny cestujúcich navyše. Má však podmienku. Vraj by najradšej letisku neplatil nič, ale uspokojí sa aj so znížením poplatkov o sedemdesiat percent. Deadline síce nedal, ale naznačil, že veľa času nie je. Lebo na ponuku, akú má Bratislava, netrpezlivo čakajú ďalšie letiská. Vie, že môže tlačiť na pílu. Po krachu SkyEurope vozí Ryanair v Bratislave takmer osemdesiat percent všetkých cestujúcich na pravidelných linkách.

Manažment letiska odpovedá zatiaľ zdržanlivo a preratúva výhodnosť i finančné nástrahy novej ponuky vo všetkých súvislostiach. Nelowcostový trh je veľmi slabý a klasické aerolínie o Bratislavu zatiaľ veľký záujem nemajú, lebo sú vo Viedni. Príjazdový cestovný ruch je minimálny, pacienti do Piešťan a ďalších západoslovenských kúpeľov lietajú málo. Za akékoľvek rozhodnutie manažment sotva zožne potlesk zo všetkých strán. Určite by rád videl kompromis, aby pri sýtom írskom vlkovi aj slovenská ovca ostala nažive.

Šéf Ryanairu má pravdu: letisko má iba jednu ponuku. „Tvrdia, že je to komplikované, ale je to jednoduché: chcete či nechcete dva milióny pasažierov?“ prefackal štátne letisko perfektný manažér, autor lietania desiatok miliónov ľudových más a tvrdý biznismen M. O‘Leary.

Je to však zložité

Aj keby letisko čokoľvek ušetrilo, predstavy Ryanairu by sotva kryli prevádzkové náklady. Ján Breja, generálny riaditeľ sekcie civilného letectva na Ministerstve dopravy pôšt a telekomunikácií SR v Sme označil za nekorektné snahy niektorých lowcostov platiť za služby menej, než predstavujú náklady. Okrem Ryanairu asi naznačoval aj na požiadavky maďarského Wizz Airu. V bratislavskom prípade je to navyše háklivý problém. Ak lowcost niekde platí pod cenu súkromnému letisku a to zariskuje, ak nezíska dotácie od miest či iných miestnych súkromným firiem, je to vec biznisu v privátnom sektore. Bratislava je však štátnou firmou a ak by dávala služby pod cenu, nebude to Európska komisia pokladať za neprípustnú štátnu pomoc?

Šéf najväčšieho európskeho lowcostu vzorne stráži firemnú politiku, expanziu i kasu a radí, čo by v Bratislave nezrealizoval. Letisko nemá dodatočné mastné tržby za batožinu či registráciu leteniek ako dopravca. Aj toalety sú zadarmo a nešpekuluje o vyprázdňovaní mechúra za euro ako na palubách Ryanairu. Radí, aby letiská zarábali inak. Ale koľko v obchodoch a baroch minú robotníci, penzisti či študenti, ak letia iba preto, že letia lacno?

Iste, cestujúci prinesú peniaze. Ale pôjde riaditeľ letiska pýtať do klobúka od taxikárov, krčmárov, hotelierov, majiteľov butikov a nákupných stredísk? A môže od Viedne pýtať príspevok za to, že cez Bratislavu prileteli do rakúskej metropoly švédski, holandskí či talianski turisti? Nesedí ani príklad španielskych letísk. Tie môžu mať poplatky minimálne, lebo 47 z nich patrí jedinej firme a v hre je aj prelievanie peňazí a fondy na podporu príjazdovej turistiky, plnené aj z daní z príjmov a pridanej hodnoty za služby desiatkam miliónov turistov.

Striedmejší

Ryanair nesľubuje denné spoje, ale iba dva až štyri lety týždenne. Prísľub troch lietadiel a dvadsiatich nových destinácií v Bratislave bude znamenať všade iba pár spojov do týždňa. Nič pre služobné cesty, lety s presadaním a cesty do zámoria. Pre ne zostane Viedeň. Lowcosty všade klasické aerolinky nenahradia, aj keď sú príjemným fenoménom doby. Hovorkyňa letiska Dana Madunická nahlas vyslovila čoraz častejší názor, že samotné zníženie či odpustenie poplatkov nemusí automaticky vyvolať prílev cestujúcich. Sľub dvoch miliónov ďalších cestujúcich hodnotia viacerí odborníci na turistiku skepticky. Ktorých dvadsať ďalších miest dokáže permanentne po celý rok dostatočne plniť 189 miest v lietadle? A za akú cenu?

Dvoje štatistiky

Ale štatistiky aeroliniek sa nekryjú s letiskovými. Zahŕňajú neraz dvadsať, ale aj štyridsať cestujúcich, ktorí k odletom neprídu. To sú tí, čo si kúpili zväčša akciové eurové letenky. Len tak, čo keby poleteli. Do nemeckého Weeze pri Düsseldorfe, do Bologne, Charleroi pri Bruseli i ďalších miest neraz neletí ani stovka cestujúcich. Možno preto, že je jeseň, ale Ryanair chce priemerné 85-percentné obsadenie lietadiel. Bude v Bratislave aj pár kandidátov na zrušenie? Zatiaľ to postihlo iba linku do Brém.

Na otázku Profitu, či sú také linky perspektívne, Henrike Schmidtová, obchodná a marketingová manažérka Ryanairu pre Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko a Česko (pre Slovensko tento post zatiaľ nie je), odpovedala, že áno. „Pri akciových cenách, lebo máme radšej na palube cestujúcich za cenu kávy ako prázdne miesta,“ povedala. Ale dokedy? Ryanair totiž nielen linky otvára, ale aj zatvára. A v čom je atraktívna Bratislava, keď redukujú Budapešť a neexpandujú v Prahe? „Ryanair rastie nepretržite na lowcostových letiskách, ktoré s nami spolupracujú, aby boli ceny leteniek ešte lacnejšie. Ak bude Bratislava pripravená znižovať náklady a spolupracovať, sľubujeme rast.“ Inde v transformujúcich sa štátoch ale väčší rozvoj nečaká. Pretože záujem nie je o Prahu ani Budapešť, do Brna je zovšadiaľ ďaleko, Bratislava je možno jediným riešením v regióne. Živí už približne tri lietadlá z flotily 202 lietadiel, ale pár desiatok je najmä v zime bez roboty.

Vojny s letiskami

Cenovú vojnu o poplatky vedie Ryanair z pozície európskej lowcostovej jednotky s viacerými letiskami. Minulý utorok zabuchol dvere v neústupčivom Bazileji. Hovorca Ryan- airu Stephen McNamara oznámil, že rušia týždenne osemnásť letov na šesť letísk, čiže mínus štvrť milióna cestujúcich ročne a Bazilej stratí 250 pracovných miest na letisku, v hoteloch, reštauráciách, taxislužbe a na ďalších postoch v cestovnom ruchu. Manažment letiska, obsluhujúceho kus Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, nesúhlasil totiž s výmenným obchodom – za trinásť nových spojov do týždňa výrazne nižšie poplatky. Zrátali si, že zľavu by chceli okamžite aj iné aerolinky a letisko musí nielen obsluhovať lietadlá, ale zarobiť si aj na mzdy, dane, energie, údržbu, splátky úverov i nové investície.

Tento rok vyhral Ryanair vojnu na letisku Hahn pri Frankfurte. Jeho majiteľ, spoločnosť Fraport, ktorej patrí okrem veľkého frankfurtského letiska aj pár ďalších a v iných má podiel, usúdila, že na Hahn nemôže doplácať a chcelo trojeurový príplatok od každého odlietajúceho. Ryanair pohrozil, že stiahne jedenásť lietadiel a letisko príde o takmer štyri milióny pasažierov. Bola by to katastrofa, lebo na toto stratové letisko (konvertované z vojenského na civilné) vozí vyše 96 percent všetkých cestujúcich Ryanair. Zaťal sa aj Fraport a oznámil, že Hahn nechce. Predal ho za euro – krajinskej vláde Porýnia-Falcka. Tá straty zatiahne a musí nájsť ešte aj 5,5 milióna eur na prístavbu terminálu, aby mohol Ryanair zarobiť na ďalšom avizovanom poldruha milióne cestujúcich.

Právom silnejšieho

Keď v rakúskom Klagenfurte vyschli pred štyrmi rokmi dotácie, okamžite zrušil linky. Na maďarskom letisku West Balaton naviedol Ryanair investorov, aby postavili terminál, ale keď po dvoch rokoch usúdil, že na Balatone až taký biznis nie je, povedal zbohom. Letisko zatvorili. Lety z Budapešti skresal na tretinu. V Írsku a vo Veľkej Británii brojí proti „idiotským“ desaťeurovým vládnym daniam z leteniek na rozširovanie letísk a skvalitnenie služieb. To Shannonu stiahlo polovicu lietadiel. Ak splní hrozbu a zníži prevádzku o tri štvrtiny, bude podľa írskej tlače z letiska mesto duchov. Nezhodol sa ani v španielskej Valencii a škrtal i zo svojho domáceho letiska v Dubline. Vlani v zime ubral štyri a tento rok ďalšie štyri boeingy. Zimný pokles cestujúcich v Dubline je dvadsať a v Stanstede v Londýne dokonca štyridsať percent.

Keď v Manchestri odmietli znížiť poplatky, zrušil Ryanair deväť z desiatich destinácií. V Brne zrušil Barcelonu a takmer na polovicu znížil počty letov do Londýna. Zlé jazyky hovoria, že kraj i magistrát nemajú už toľko na dotovanie. V Poľsku zrušil tretinu letov a neotvoril sľubované základne. Oficiálne pre vyššie navigačné poplatky. Ale nebolo to najmä kvôli kríze? Poľskí robotníci už toľko nelietajú do Veľkej Británie a Írska.

Lietanie v nečase

Pre menší záujem prestal Ryanair expandovať aj na deviatich britských základniach a začal radšej expanziu na kontinente. V prvom polroku tohto fiškálneho roka síce odviezol 36 miliónov pasažierov, o pätnásť percent viac než vlani, tržby sa však znížili o dve percentá a kladný hospodársky výsledok dosiahol najmä drastickými až šestnásťpercentnými úsporami nákladov. To však nestačí. V treťom a štvrtom štvrťroku sa má prepadnúť do miernej straty.

Akcionári Ryanairu nie sú nadšení, lebo aj akcie tejto firmy klesajú. Možno sa blíži kríza lowcostovej dopravy z nasycovaného trhu a nadbytku ďalších ponúk. Veď sa lieta už takmer všade a cestujúceho naháňajú čoraz nižšími cenami. Ten si však musí aj trochu zarobiť, aby mal na cestovanie. Preto sa Ryanair kvôli cene vadí nielen s letiskami, ale aj s Boeingom, od ktorého kúpil už vyše stovky lietadiel a chcel by ešte raz toľko. Ak dá Boeing dobrú cenu. Lebo je tu aj Airbus. Ten však tiež nie je lacný.

Foto – Ján Blažej, Bloomberg