Ako sa z Jána Vaňharu stal bohatý John Vanhara

Ján Vaňhara do podnikania vstúpil metódou „skúsim všetko a čo z toho pôjde, tam zostanem“. Ako nováčik v cudzom americkom prostredí sa tak pustil do viacerých biznisov naraz. Podnikaním si vraj napokon doprial taký život, po akom túžil. A kríza? Niekde vzala, inde dala.

Ak správne rátam, teraz máte aktívne tri firmy. Ste rozbehaný manažér?

Bývam pri mori, takmer každý deň som na pláži, kde hrávam plážový volejbal. Pokojne si ho okolo obeda pár hodín zahrám a potom idem domov alebo skontrolovať, čo sa deje v práci. Zariadil som si to tak, aby som mal kanceláriu iba osem minút od domu. Nechcem tráviť čas v dopravných zápchach. A keď chcem odísť na mesiac na dovolenku, bez problémov môžem a vo firmách sa nič nestane.

Nenosím hodinky a nevstávam podľa budíka. Každé ráno sa zobudím približne o ôsmej, ale je jedno, či vstanem skôr alebo neskôr. Nemám stretnutia, na ktoré by som musel jazdiť. Všetku prácu mám delegovanú medzi zamestnancami. Keď sa v niektorej z mojich kancelárií v Los Angeles, Memphise či v Las Vegas neobjavím rok, tak sa nič nestane. Môžem si teoreticky robiť, čo chcem a mám ten pocit slobody rád. Ak by mi niekto tvrdil pred ôsmimi rokmi, že to ide takto zariadiť, asi by som mu neveril. Ale skutočne to ide. Takto to však nebolo od začiatku, je to výsledok niekoľkoročného snaženia.

Urobme z pláže strih na začiatok: po príchode do Ameriky, teda „veľmi ďaleko“, ste mohli skončiť i na mizine. Stačilo, aby vám biznis nevyšiel. Nebáli ste sa?

Bál som sa veľmi, ale strach ma donútil dostať zo seba to najlepšie. Celý život som podnikal, ale za prvé tri roky v Amerike som sa naučil viac než za všetky predchádzajúce skúsenosti. Strach z neúspechu je najväčšia motivácia. Vedel som, že musím urobiť všetko preto, aby som uspel a že pre mňa neexistuje žiadna iná možnosť.

Podľa amerického práva ste museli ako držiteľ podnikateľského víza byť so svojou firmou do troch rokov v zisku. Nebol to nôž na krku?

Áno, bol. Donútilo ma to rozmýšľať úplne inak o tom, ako treba podnikať. Nemohol som si dovoliť veľmi extrémne riskovať. Musel som premýšľať, ako okamžite zarobiť bez toho, aby som sa zadlžoval. Hľadal som možnosti, ako by sa dalo zarobiť okamžite. Preto som využíval každú príležitosť a podnikal hneď v niekoľkých odboroch naraz. Jazdil som a fotil domy pre realitných agentov. Urobil som si sám realitnú licenciu a predával domy. K tomu som ešte založil firmu na zakladanie firiem. Potom som sa zameral len na to, čo zarábalo najviac.

Čo je to za nápad založiť si firmu na zakladanie firiem?

Nevada je veľmi populárny štát na zakladanie firiem. V Nevade je minimálna byrokracia a nie sú tam štátne dane, iba federálne. Pretože som prvých pár rokov v USA býval v Las Vegas, tak som si hovoril, že môžem skúsiť zakladať firmy. Veľa skúseností som s tým nemal, ale krok za krokom som sa to naučil.

Vďaka ktorým kľúčovým veciam ste prerazili?

Každý úspech je spolovice vlastné úsilie a z druhej polovice okolnosti, ktoré sa nedajú ovplyvniť. Snažil som sa postarať o to, čo dokážem ovplyvniť. Pracoval som naplno, čítal som knižky, vzdelával som sa, usiloval som sa využiť každú príležitosť. Ale mal som aj šťastie na okolnosti. V roku 2001 sa začal obrovský realitný boom. Ocitol som sa teda v správnom čase na správnom mieste. Imigranti majú hendikep v tom, že nepoznajú dokonale prostredie a podmienky v novej krajine, ale majú tiež výhodu, že sa na svet pozerajú novými očami. Keď som videl, že nedokážem predávať kvôli jazykovej bariére, tak som sa zameral na internet a získaval som zákazníkov cez webové stránky. Jednoducho každý musí robiť to, čo najlepšie vie a kde vynikne. Musí využiť všetky výhody na dosiahnutie cieľa.

Aké ste robili chyby? Čo by ste poradili nováčikom, aby sa ich vyvarovali?

Začínajúci podnikatelia si napríklad veľmi neveria. Prečítajú si nejakú príručku, ktorá hovorí, že by mali robiť marketing alebo predávať určitým spôsobom. Takže to robia a nemá to žiadne výsledky. Ale stále to skúšajú, lebo si myslia, že keď už niekto napísal knihu alebo učebnicu, tak to tak naozaj musí aj fungovať. Ale strácať čas niečím, čo nefunguje, je chyba. Je potrebné rýchlo vyskúšať a ak to nejde, tak zmeniť prístup. Je jedno, že nejaká autorita povedala, že sa to má robiť takto, treba si nájsť vlastnú cestu. Napríklad trošku zlepšiť alebo zmeniť spôsob práce. Každý človek má iné kvality, každý podnikateľ je unikátny. A na dosiahnutie úspechu si tiež treba nájsť vlastnú cestu.

Podnikanie ste opísali ako továreň na peniaze. Ako ste to mysleli?

Keď sa nejaké podnikanie dobre rozbehne, potom bude s minimom starostí každý mesiac prinášať hromadu peňazí. Zo začiatku to stojí mnoho práce a úsilia. Ale časom sa firma zabehne a musí zarábať. Nesmie to byť tak, že bude len prežívať. Podnikanie musí byť továrňou na peniaze. Jednoducho ako majiteľ budete každý mesiac premýšľať, kam tie peniaze investovať. Budete ich mať viac, než budete potrebovať. Budete sa rozhodovať, či ich použijete na splatenie všetkých dlhov, investovanie do nehnuteľností, akcií alebo čohokoľvek iného. Vami vytvorená firma musí vytvárať hodnoty, ktorými sú peniaze.

Ako sa dá začať s projektom bez peňazí? Takáto „investícia“ sa určite robí inak, než si každý predstavuje.

Je ťažšie začať bez peňazí ako s „balíkom“. Ale začínať bez peňazí vás výborne naučí, ako správne podnikať. Musíte vynaložiť desaťnásobné úsilie. Väčšinu času premýšľate, ako niečo urobiť nejako inak a šikovnejšie, pretože nemáte peniaze. Je to vynikajúce cvičenie kreativity. Namiesto toho, aby ste míňali peniaze, hľadáte riešenia, ktorými dosiahnete rovnaký výsledok aj bez toho, že by ste pritom použili peniaze. A ono to tak ide. Časom sa naučíte inak premýšľať a bude to pre vás omnoho jednoduchšie.

Mnohí zabalia dobrý nápad, pretože si myslia, že to ide len s veľkými investíciami. Nechýba im tá „romantická“ cesta podnikateľa: pustiť sa do toho napriek nedôvere a posmechu všetkých naokolo?

To je chyba. Takmer každé podnikanie sa dá vymyslieť tak, aby nebolo treba veľa peňazí. Aspoň na začiatok, než sa overí, či všetko funguje tak, ako sa očakávalo. Podnikanie je presne o tom, nájsť odvahu a pustiť sa do toho, aj keď vám nik neverí. Keď mi niekto neverí, tak to naopak pôsobí ako motivácia. Veľakrát som niečo začínal a ponúkal podiely spoločníkom a investorom. Tí mi neverili a odmietli ma. Keď som mal neskôr úspech, prišli za mnou a povedali mi, aká to bola z ich strany obrovská chyba, keď tú ponuku nevyužili. To je pre mňa vždy obrovské zadosťučinenie.

Zažili ste tiež časy, ako píšete v knihe, keď vám padali pôvodné zjednodušené predstavy o podnikaní. Neboli ste vtedy trochu „nalomený“, že s tým skončíte?

Skôr som sa začal reálne pozerať na svoje schopnosti. Keď som videl, že v niečom mám slabiny, nedával som všetko svoje úsilie do ich zdokonaľovania, ale zameral som sa na svoje silné stránky. Napríklad vôbec neviem predávať. Nebudem teda márniť čas, aby som sa to naučil. Radšej vymyslím spôsob, ako predávať bez toho, aby som sa to musel naučiť. Skončiť som s tým však nemohol, vedel som, že musím uspieť. Možnosť pre neúspech tam nebola. Nepripustil som si to.

Dá sa v Amerike naozaj zarobiť na všetkom? Poznáte nejaký úplne šialený príklad?

V Amerike to vidím doslova na každom kroku. Na úplne obyčajných veciach sa dá zarobiť relatívne dosť peňazí. Niekto napríklad ponúka starostlivosť o psa ľuďom, ktorí nemajú čas chodiť s ním na prechádzku. Účtuje si povedzme dvadsať dolárov za hodinu za vyvetranie vášho psa, ale potom ho stretnete, ako chodí po ulici a má tých psov zo sebou desať. Vynásobíte si desaťkrát dvadsať a zarobíte dvesto dolárov na hodinu. Nemusíte mať žiadne vzdelanie alebo skúsenosti, len sa prejdete so psíkmi.

Je podnikanie pre každého?

To je dobrá otázka. Teoreticky je pre každého, ale prakticky nie. Podnikanie nie je o tom, že musíte mať nejaké zázračné schopnosti. Nemusíte mať vzdelanie a nemusíte mať žiadne obrovské skúsenosti. Ale musíte mať vnútornú odolnosť a silu prekonávať prekážky. Nie každý človek to v sebe má. Veľa ľudí je pohodlných a jednoducho sa im nikdy nebude chcieť. Podnikanie prináša mnoho ťažkých okamihov, keď sa človek nemôže vzdať.

Skúšali ste urobiť pre krajanov v Amerike inkubátor, ktorý nevyšiel, lebo sa nik neprihlásil. Pritom to bola veľká šanca. Čím to je? Sme my tu na Slovensku stále nejakí nepodnikaví, nedisciplinovaní?

Ľudia sa majú na Slovensku a v Česku relatívne dobre. To je ten najväčší „problém“. Keď sa má človek dobre, nemá chuť prekonávať väčšie prekážky. Nechce sa mu vzdelávať, učiť sa a venovať veľa času niečomu novému. Je to spôsob myslenia, to vidím aj na sebe. Ako Čech som dosť pohodlný. Oproti mnohým Američanom si nerád dám siahnuť na svoje pohodlie. Američania sú viac hladní po úspechu. Chcú toho veľa dokázať. A neboja sa prekonávať nepohodlie. Nemajú toľko rôznych výhovoriek ako máme my, že „som na to už príliš starý“ a podobne.

Chceli ste teda získať nezávislosť, aby ste mohli robiť to, čo vás baví. Čo to teda napokon je?

V tom je práve ten fór. Vždy som chcel byť finančne nezávislý, aby som mohol robiť čokoľvek. A je úplne jedno, čo by to malo byť. Ide len o ten pocit vedieť, že nemusíte robiť vôbec nič. Že je len na vás, čo budete robiť a čo vás baví. Život sa potom stáva omnoho kvalitnejším. Je to len psychológia, ale je to skutočne veľmi príjemné vedieť, že niečo robiť vôbec nemusíte a robíte to len preto, že chcete.

Píšete, že dnes sa tvoria zárodky budúcich milionárov. Ako sa ním stať práve teraz?

Vidím množstvo príležitostí v realitách v USA. Ale to je najmä kvôli tomu, že som sa v tom odbore ostatných osem rokov pohyboval. Veľa investícií, ktoré posledných osem rokov nedávali zmysel, ho zrazu dávajú. A dá sa na nich krásne zarobiť. Aj v súčasnej kríze sú firmy, ktoré veľmi rýchlo rastú. Do tých môžete investovať. Alebo vymyslieť vlastné podnikanie, ktoré dokáže v tejto kríze rýchle rásť. Keď sa niečomu darí v čase krízy, tak je to presne príležitosť, ako možno zbohatnúť.

Je Amerika stále ideálna na podnikanie, ako ste tvrdili pred niekoľkými rokmi?

Myslím si, že áno. Má to tam určite čaro a energiu. Ide napríklad o ten pozitívny prístup Američanov, ktorí vám povedia, že „všetko ide“. A snažia sa, aby skutočne všetko aj išlo zariadiť.

Aké príležitosti kríza ponúka?

Prečisťujú sa miesta na trhu a dáva sa možnosť vyrásť rôznym novým firmám. Nejaká firma skrachuje a uvoľní priestor niekomu novému. To, čo bolo predtým veľmi drahé, je teraz vďaka novej firme a novému prístupu výrazne lacnejšie.

Podobnú skúsenosť ste už zažili s bublinou dot.com. Dá sa takáto kríza nejako zovšeobecniť?

Ťažko. Dá sa len sledovať veci okolo vás a vyvodiť si z toho vlastné závery. Premýšľať, ako môže kríza ovplyvniť moje podnikanie a čo môžem robiť.

Ako sa vašich firiem dotkla kríza? Neprišiel čas na prehodnotenie existencie niektorej z nich?

V mnohých odboroch je to teraz kvôli kríze veľmi zlé. Sám to výrazne cítim. Moju realitnú firmu v Las Vegas som doslova zavrel. Prepustil som posledných agentov, ktorí pre mňa pracovali. Firmu na zakladanie firiem IncParadise.com to však postihlo len čiastočne. Máme zhruba tridsaťpercentný prepad v predajoch. Ale to nás nijako neohrozuje, pretože tam máme minimálne náklady. Takže sa to snažíme prečkať. Predaje bicyklov v Kalifornii XYZbikes.com išli tiež výrazne dole. Ľudia sa boja nakupovať. Ak by som v kalifornskom sklade predával iba bicykle, asi by som skrachoval. Ale každá kríza prináša aj príležitosti. Napríklad moje podnikanie na posielanie tovarov z USA Shipito.cz rastie úplne zázračne. Na začiatku roku som mal päť zamestnancov, teraz ich je devätnásť. Každý mesiac musím najímať nových, pretože nestíhame zvládať pracovný nápor. Toto je presne tá situácia, ako kríza ovplyvní firmy, ale dá možnosť vyrásť novým firmám. Shipito som rozbehol iba minulý rok. A rastie tak rýchlo, že prerastá moje ostatné aktivity.

Ak by som si dnes chcel založiť firmu, aký dobrý nápad by ste odporučili?

Nemám preferencie pre nejakú brandžu. Teoreticky sa môže začať čokoľvek. Ale iba za predpokladu, že sa dá začať s minimálnymi nákladmi a je jasná cesta, že sa na tom dá zarábať takmer od začiatku. Musí to byť podnikanie, ktoré rieši nejaký aktuálny problém. Najlepšie je, keď vidíte, že niečo nefunguje, ako má a vy viete, že to dokážete urobiť lepšie. Každé podnikanie, ktoré som začal, som takto upravil. Napríklad konkurenčné firmy nedávali ceny na web, pretože chceli, aby im zákazníci zavolali a oni sa ich tak mohli snažiť presvedčiť a predať čo najviac. Aj to, čo nepotrebovali kúpiť. Ja taký prístup nemám rád. Takže som naopak začal zakladať firmy a všetky ceny zverejnil na webe. Urobil som tak produkty lacnejšími a ceny predovšetkým veľmi priehľadnými. Žiadne skryté poplatky. Zákazníci to majú radi a neustále sa k nám vracajú. Pri každom podnikaní sa to snažím robiť inak a lepšie ako konkurencia.

Foto - Archív Johna Vanharu