Zmeniť džob? Občas sa to vyplatí

Vyše polovica absolventov slovenských vysokých škôl nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali. Azda iba absolventi teológie odchádzajú takmer všetci na posty duchovných a miesta učiteľov zastávajú prakticky vždy ľudia, ktorí študovali pedagogiku. Kým však kňaz berie svoje povolanie ako dobrovoľné duchovné poslanie, najtalentovanejší učitelia sa veľmi často rýchle rozhliadajú po inom džobe. Lepšie platenom.

Pred krízou rozhodoval medzi pracovnými ponukami najmä plat. Ale ani dnes viacerí nechcú podliezť vlastnú latku, čakajú na „správnu“ ponuku alebo pracujú hoci aj ako robotníci v zahraničí. Profit stretol vlani v rakúskom hoteli slovenskú učiteľku, ktorá robila upratovačku na minimálnu mzdu 1 200 eur. Tam, kde nie sú obmedzenia v zamestnávaní občanov z nových členských štátov únie, robia aj v súčasnosti tisícky Slovákov s vysokoškolským diplomom za pásom. „Sú takí, ktorí hovoria, že sa chcú naučiť jazyk alebo rýchle zarobiť na bývanie, ale aj takí, ktorí si už zvykli a diplom je im ukradnutý. Zostávajú, kým je dobre platená robota,“ hovorí pre Profit absolvent ekonómie, ktorý pracoval vo Veľkej Británii dva roky aj pre jazyk, aj pre peniaze ako šofér. Profit však pred dvoma rokmi priniesol aj reportáž o huslistke, ktorá síce nezanechala svoje umenie a hráva v Rakúsku, ale v Bratislave si našla prácu realitnej maklérky. Ďalšia práca jej otvorila nové svety.

Keby...

Keby Ľuboš Fellner, lekár, ktorý bol v Slovenskom ústave srdcových chorôb pri prvých troch úspešných transplantáciách srdca na Slovensku, zostal verný medicíne, nevznikla by cestovná kancelária Bubo. Túlavé topánky a odmalička pestovaný záujem, ktorý neohraničuje iba vyštudovaný odbor, dali vzniknúť projektu podnikania s exotickými zážitkami od Arktídy po Antarktídu. Ale aj s nápadmi, ktoré mu závidia ľudia s profesionálnym vzdelaním v cestovnom ruchu.

Keby Tomáša Harmana nesužovala alergia nezlučiteľná s profesionálnym spevom, keby sa ako herec uspokojil s priam symbolickým platom vo vidieckom divadle, keby si nepovedal, že nemá na to, aby konkuroval najlepším spolužiakom a nechce hrať na doskách druhú ligu, nebola by realitná kancelária Romantické chalupy.

Prvou zamestnanou profesionálnou dopravnou pilotkou na Slovensku bola v roku 2005 Češka Veronika Krejčíová, absolventka Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne. V SkyEurope Airlines mali aj pilota, ktorý bol inšpektorom Scotland Yardu, i pomerne vysokého úradníka jednej parížskej banky. Veronika vyštudovala univerzitu, aby mala niečo v rukách a lietanie považovala za lásku. Obaja cudzinci svoje hobby dotiahli na profesionálnu úroveň, ktorá ich uživí. Keď im pôvodná robota išla na nervy a „vyhoreli“, odleteli. Súčasne však nestratili ani kvalifikáciu pre „pozemnú“ prácu. Po páde firmy sa jeden mohol opäť prihlásiť k polícii a druhý zaklopať na dvere banky.

Čas zlomu

„Profesionálny život je dlhý. Sú ľudia, ktorí už počas štúdia zistia, že ich baví aj niečo iné, študujú iba pre seba, prípadne sa rozhodnú zmeniť,“ myslí si Radomír Mako, senior partner poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia. Investícia do vzdelania takýchto ľudí však určite nie je (najmä pre nich osobne) stratou. „Svet sa dnes rýchlo mení, menia sa potreby a požiadavky pracovného trhu, to, čo sa len nedávno zdalo byt príťažlivé, o niekoľko rokov už také zaujímavé nie je,“ hovorí docent Ľudomír Šlahor z Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. „Flexibilita, schopnosť rýchlo sa preorientovať, permanentné vzdelávanie – to nesmú byť len prázdne slova.“ Niekedy si zmenu vyžaduje rodinný život, ak jeden z partnerov našiel výnimočnejšie uplatnenie niekde v regióne, druhý, zväčša žena, sa musel prispôsobiť.

Občas prídu aj nové životné šance. Keď sa po roku 1989 stala veľvyslankyňou v Rakúsku Magda Vášáryová, ľudia krútili hlavou, že prečo má byť diplomatkou herečka. Ale úspešná umelkyňa vyštudovala sociológiu. Nedávno tlačou prebehlo, že prezident vymenoval za veľvyslanca diplomata, ktorý kedysi vyštudoval veterinárne lekárstvo. Keď začalo samostatné Slovensko budovať diplomatický zbor, k absolventom moskovskej diplomatickej akadémie pribudli po kurzoch i ďalšom štúdiu okrem právnikov, ekonómov, politológov aj vysokoškolskí učitelia, vedci, technici, lekári.

Vyhliadky

Absolventi vysokých škôl majú pri hľadaní zamestnania lepšie vyhliadky na úspech, môžu si vyberať zo širšieho spektra atraktívnejších pozícií so zaujímavými mzdovými podmienkami a perspektívou ďalšieho kariérneho rastu. Sú lepšie pripravení aj na podnikanie, majú viac možností zamestnať sa v zahraničí. To hovorí analýza Uplatnenie absolventov vysokých škôl v praxi, ktorú spracoval pred dvoma rokmi Ústav informácií a prognóz školstva. „K zamestnávateľom sa v mnohých prípadoch dostávajú absolventi, ktorých vzdelanostný profil nezodpovedá ich reálnym schopnostiam,“ tvrdí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov v štúdii Vysoké školstvo na Slovensku, ktorú vypracoval súkromný think-tank European Public Policy Partnership. Iné štúdie zasa upozorňujú, že spokojnosť absolventov s úrovňou štúdia klesá a aj lojalita absolventov k škole, na ktorej študovali, je pomerne nízka. Slovenské univerzity a vysoké školy nepatria do zoznamu európskych top.

Z byrokracie a snahy o dokonalé riadenie škôl vznikajú aj komické situácie. „Krajina prišla o právnika,“ smeje sa už spomínaný úspešný obchodník s realitami T. Harman. Ako absolvent konzervatória sa pokúsil o štúdium práva. Vraj urobil prijímacie skúšky dobre, ale neuspel, lebo sa k tomu prirátali body za prospech. Mal totiž na konzervatóriu trojku z maturitného predmetu tanec... A zlý tanečník zrejme nemá nárok na cestu k paragrafom.

Uplatnenie

Hoci Slovensko je počtom vysokoškolákov na spodných priečkach v Európskej únii, tretina vysokoškolákov podľa zistení Ústavu informácií a prognóz školstva pracuje na stredoškolských postoch. Pri pultoch bánk je mládež s inžinierskym titulom. U rakúskych susedov sú tam maturanti.

„Máte lepšiu ponuku?“ opýtala sa pokladníčka v nákupnom stredisku, ktorej na personálnom oddelení na menovku vytlačili inžiniersky titul. Kým sa vrátila z materskej, jej firma skrachovala a pokladnica je momentálnou alternatívou ako prežiť. Zručný montér z vidieckej firmy sa na dodací list podpísal ako bakalár. Čoho? „Dnes je to už jedno,“ mávol rukou. Svojho času pracoval v štátnej správe a tam mu vraj nestačila jeho učňovka s maturitou. Dokopali ho do diaľkového štúdia, a tak si vybral školu, ktorá bola z bydliska najbližšie. Potom raz objavil, že jeho dnešná firma hľadá človeka na profesiu, ktorej sa vyučil a keď zistil plat, neváhal. Bakalára si k menu píše, lebo je prvým bakalárom v rodine, na čo sú mama s otcom náležite pyšní.

„V mnohých prípadoch je to najmä zidealizovaná predstava o vysokoškolskom diplome ako kľúči k lukratívnym pozíciám v odvetviach, ktoré sa v danom momente zdajú byt atraktívne, preto po príchode do praxe dochádza k častým sklamaniam, ak sa tieto predstavy nenaplnia,“ hovorí Ľ. Šlahor. Keď tento docent a doktor prírodných vied emigroval a vo Švajčiarsku sa uchádzal o prácu v banke, na tituly sa ho nik nepýtal. Posadili ho k počítaču a povedali zadanie. Potom skontrolovali a bol prijatý. Zasmiali sme sa nad tým, že nejeden človek, o ktorom sa v novinách píše, sa hnevá na autora, že mu neuviedol tituly.

Paradoxy

Koľkí z tých piatich tisícok, čo sa mohli teraz dodatočne prihlásiť na vysoké, sa po promócii ocitnú na úradoch práce?

Alebo inak: Tisícky mladých Slovákov sa vydali na štúdiá do Česka a zväčša sú tam spokojní. Na otázku, ako je možné, že stavbárčinu študuje na Českom vysokom učení technickom zadarmo, odpovedal Patrik Kolár otcovi: „Možno preto, že na českých školách zaplňujeme miesta po tých Čechoch, ktorí študujú v Nemecku. A tí tam študujú zasa preto, že Nemci sú napríklad v Amerike.“

Na Taiwane stretol autor týchto riadkov mladého inžiniera Mareka Šípoša zo Senca, ktorý tam študuje chémiu plastov ako svoju druhú vysokú. Využil štipendium tamojšej vlády. Študovať ďalej chcel, je však z piatich detí a taiwanské štipendium umožňuje, aby finančne nezaťažil rodinu. Keby chcel študovať doma druhú vysokú školu, musel by si štúdium zaplatiť. Pán Boh zaplať za taiwanských Číňanov.

Foto - Profimedia.cz